Na výstave Zbohom koruna, Vitaj euro v Dome matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši môžete vidieť aj hladovú korunu. Dostala sa k nám po zmene meny v roku 1953 balónovou poštou.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Menovú reformu v Československu v roku 1953 pripravovali tajne s pomocou Sovietskeho zväzu. Prezident Antonín Zápotocký do poslednej chvíle ľudí ubezpečoval, že naša naša mena je pevná a žiadna menová reforma nebude. Napokon ju 30. mája 1953 vláda jednohlasne schválila a na druhý deň sa šokujúca správa objavila v novinách. Predseda vlády Viliam Široký ju obhajoval slovami: „Odteraz bude kurz našej koruny pevne zviazaný so Sovietskym rubľom, ktorý je najpevnejšou menou na svete." Menová reforma, ktorá vošla do dejín ako veľká peňažná lúpež, urobila zo dňa na deň z mnohých ľudí žobrákov. Prišli o všetko. Rodina si mohla na jedného člena vymeniť najviac tristo korún v pomere 5:1, zvyšok peňazí sa menil v pomere 50:1. Čiže za 50 starých korún dostali jednu novú korunu. V priemere vymenil slovenský občan asi 3300 starých korún za 120 nových. Nové peniaze navrhli a vytlačili v Sovietskom zväze a ich vzorom boli ruble.
Západ reagoval na novú Československu menu aj tým, že k nám posielal balónovú poštu a v nej aj takzvané hladové koruny. Vyzerali tak isto, ako nové, ale platiť sa nimi nedalo, lebo boli na nich nápisy: „Hladová koruna, dar Sovietskeho zväzu. Je to dôkaz vládnej bezradnosti a bankrotu päťročnice, pamiatka na to, o čo vás vláda okradla. Je to výzva k boju, povel, aby ste proti slabosti režimu postavili silu ľudu a kládli odpor ako najlepšie môžete." Na hladových korunách boli aj výzvy: „Zjednocujte a mobilizujte svoje sily. Preč s kolchozmi. Dnes si vymáhajte ústupky, zajtra slobodu."
Balóny zostreľovali, šili z nich pláštenky
Hladovú korunu má vo svojej zbierke aj Ladislav Dráb, riaditeľ Domu Matice slovensku slovenskej. Povedal nám, ako k nej prišiel. „Po vojne bola bieda, všetko bolo na body. Československo odmietlo Marschalov plán a pomoc zo Západu a orientovalo sa na Sovietsky zväz. Zrazu z ničoho nič prišla menová reforma a veľa ľudí prišlo o všetko. Celý život šetrili a zrazu nemali nič. Mnohí z toho zošaleli. Pamätám sa, ako sused vytiahol zo senníka vrece peňazí, vysypal ich do blata a skákal po nich. Pochádzam z Kysúc a práve nad našou dedinou letela balónová pošta. Mali sme rôzne kvéry a flinty a ako deti sme do nich strieľali. Aj dospelí. Z balónov si ľudia v dedine šili pláštenky do dažďa. Pod balónom boli vrecia a v nich všeličo - cukríky, čokolády, hračky aj hladové koruny. Jednu sa mi podarilo zachovať. Neskôr začali do balónov dávať rozbušky a stalo sa, že keď dieťa zahryzlo do čokolády, roztrhlo mu ústa."
Okrem hladovej koruny môžete na výstave Zbohom Koruna, vitaj euro, vidieť aj mince a bankovky z čias Rakúsko-Uhorska.
Korunová mena na území Rakúsko-Uhorska začala platiť od roku 1892. Dovtedy sa platilo zlatkami, florenmi, guldenmi, forintmi. Od roku 1918 bola československá koruna, počas vojnového slovenského štátu slovenská koruna a česká protektorátna koruna, po vojne bola opäť československá. Od roku 1993 až do konca minulého roka sme na slovensku platili slovenskými korunami.
Podrobnejšiu históriu korunovej meny si môžete prečítať na výstavných paneloch, ktoré pripravili v Banskej Bystrici. Výstavu v Dome Matice slovenskej potrvá do 29. mája.
