Katolícka cirkev čelí škandálu s predajom pozemkov

Katolícka cirkev čelí ďalšiemu škandálu s pozemkami. Tentokrát v hodnote za viac ako dvanásť miliónov korún. Peniaze za cirkevné pozemky putovali na tajomný účet, nie predávajúcej farnosti. Štyri milióny z nich dodnes chýbajú.

LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Trnavská firma uzavrela s farnosťou Dovalovo v decembri 2007 kúpnu zmluvu. Jej predmetom bol predaj pozemkov, za ktoré mala firma v dvoch splátkach zaplatiť viac ako 421-tisíc eur.

Tento obchod, podľa dokumentov, ktorými disponujeme, sprostredkúvala realitná kancelária, ktorá vznikla v jeseni 2007 na základe údajného súhlasu biskupa Františka Tondru.

Ním mala realitná kancelária získať monopol na poskytovanie servisu pri odpredajoch nehnuteľností v majetku farností Spišskej diecézy. Eseročku založili Ľuba H. a právnik Jaroslav.

Vikár reklamoval chýbajúce štyri milióny

„Sprostredkúvali sme predaj pozemkov v hodnote od 200 do 700-tisíc korún. Išlo o administratívne jednoduchý proces. Cirkev mala určiť, ktoré pozemky sú vo farnostiach nepotrebné, s našou kanceláriou podpísať sprostredkovateľskú zmluvu, dohodnúť podmienky s kupujúcim, pripraviť potrebné dokumenty, preveriť, či kupujúci previedol danej farnosti kúpnu cenu a dohliadnuť na prepis v katastri. Bola to pohodlná práca s minimálnym rizikom," vysvetľuje Jaroslav.

Účet, na ktorý trnavská firma uhradila obe splátky za dovalovské pozemky, založila Ľuba H. spolu s mikulášskym dekanom Vladislavom Sanigom. Do jeho pôsobnosti spadá aj dovalovská farnosť. O zriadení účtu existuje písomná dohoda. O účte ani o dovalovskej transakcii však spolumajiteľ realitky, právnik Jaroslav, netušil.

Vlani v októbri dostal do rúk list od spišského vikára Štefana Sečku. Listom adresovaným realitnej kancelárii reklamoval, že ani 10 mesiacov po predaji pozemkov cirkev nedostala druhú, štvormiliónovú splátku, a žiadal o doplatenie peňazí.

Podpisovala poza chrbát spoločníka

Jaroslav ostal prekvapený, pretože o predaji cirkevných pozemkov v Dovalove ani o účte zriadenom Sanigom a Ľubou H. dovtedy nevedel. Ako jeden z dvoch konateľov realitnej kancelárie, pričom všetky dokumenty musia podľa výpisu z obchodného registra podpisovať obidvaja konatelia, si nebol vedomý, že by v súvislosti so spomínaným obchodom, niečo podpisoval. Preto začal pátrať.

Samozrejme, obrátil sa na svoju spoločníčku Ľubu. Nedokázala mu však, podľa jeho slov, vysvetliť, prečo je ich realitná kancelária spájaná s obchodom, o ktorom ako konateľ a spolumajiteľ nič nevedel, a ktorý ani nefiguroval v účtovných knihách.

„Nakoniec som zistil, že moja spoločníčka bez môjho vedomia a neoprávnene podpísala s dovalovským farárom Ferdinandom Martonom sprostredkovateľskú zmluvu o predaji pozemkov. Navyše, stalo sa to dva mesiace po zrealizovaní celej transakcie," poznamenáva.

Tajomný účet dekana a konateľky

Zaujímalo nás, kde skončilo osem miliónov korún, ktoré trnavská firma za pozemky zaplatila a kde sú chýbajúce štyri milióny.

Vladislav Saniga potvrdil, že kupujúci mal uhrádzať peniaze práve na účet, ktorý zriadili spolu s Ľubou H. Z neho malo byť neskôr osem miliónov prevedených farnosti Dovalovo. Prečo ani takmer rok a pol po prepísaní nehnuteľnosti v katastri nedisponuje Dovalovo zvyšnými štyrmi miliónmi, vysvetliť nevedel.

Spomínaný účet dvoch súkromných osôb, dekana a konateľky realitnej kancelárie, sa nachádza aj na desiatkach ďalších zmlúv. Mikulášska farnosť, napríklad, ponúkla majiteľom garáží pri Váhu odpredaj prístupových ciest. Kupujúci síce platili v hotovosti, ale na dokladoch s podpisom Ľuby H. figuruje ako príjemca realitná kancelária.

V inom prípade sa tento účet nachádza na dohode o cirkevnom dare pre liptovskomikulášsku farnosť, ktorú Saniga vedie. Dar v hodnote 14 140 eur mal byť podľa dokladov rozdielom medzi kúpnopredajnou a dohodnutou cenou za rozľahlý pozemok v širšom centre Liptovského Mikuláša.

Dekanovi Sanigovi išlo vraj len o daň

Počas nášho rozhovoru nevedel dekan presvedčivo obhájiť používanie toho účtu ani pri týchto transakciách. Raz to vysvetlil tak, že o založenie účtu ho požiadala Ľuba H., pretože má mať zdravotné problémy a chce, keby sa jej niečo stalo, aby s peniazmi disponoval on a nie jej deti.

Neskôr zasa tvrdil, že v prípade doplatku za mikulášsku parcelu formou daru bolo potrebné obísť oficiálnu účtovnú evidenciu kvôli daniam a peniaze aj tak skončili na jeho fare.

„Buď peniaze dáte do banky oficiálne a z banky sa posunú do farnosti, alebo dostanete bloček, ktorým farnosť eviduje prijaté peniaze. Išlo len o tú daň. O nič iné nešlo. Viete, aby som nemal problém, ešte aj z toho, čo sa dostane bokom, platiť ďalšiu daň," zdôvodňoval Saniga.

Ručí pozemkom, ktorý neexistuje

Vráťme sa však k záležitosti s predajom pozemkov v Dovalove a chýbajúcim miliónom za ne. Podľa našich informácií malo ísť o akúsi poistku, pretože časť pozemkov ležala pod futbalovým štadiónom a bolo treba dať do poriadku, aby štadión ostal vcelku.

Preto prvá osemmiliónová platba od trnavskej firmy nešla priamo dovalovskej farnosti: „Bolo povedané, že kým sa veci dotiahnu, peniaze ostanú na účte, až potom sa prevedú," objasnil Saniga.

To, že časť peňazí chýba, pretože ich nemá ani realitná kancelária, nie sú ani na spomínanom účte a nemá ich ani dovalovská farnosť, komentoval: „Pani Ľuba H. sľúbila, že to dá do konca roka do poriadku." Má vraj pracovať na nejakom projekte, z ktorého milióny vráti. Kým sa tak stane, mal dať dekan ako zábezpeku do záruky svoj súkromný pozemok.

Z právneho hľadiska, podľa našich informácií, podpísal bezcennú darovaciu zmluvu, ktorej - okrem iného - chýbajú aj formálne náležitosti: „Zmluva nadobudne platnosť, ak sa Vladislavovi Sanigovi nepodarí do 31. decembra tohto roka vložiť na účet cirkvi v Dovalove 117-tisíc eur." Podľa výpisu z katastra ale pozemok s číslom parcely, ktoré je v darovacej zmluve, neexistuje.

Čo sa týka Ľuby H., údajne sa jej pýtal, kde sú chýbajúce milióny. „Myslím, že neodpovie, lebo bola v tejto veci vypočutá na polícii," dodal dekan a prekvapil informáciou, že účet je vedený na jeho meno a Ľuba H. mala iba právo s ním spoludisponovať.

Dovalovský farár je nešťastný

Dovalovský farár Ferdinand Marton je zo záležitosti nešťastný. „Saniga za mnou chodil s tou pani. Tvrdili mi, že všetko je dohodnuté a pán biskup súhlasí, že to mám podpísať. Ani som si to neprečítal, nemal som pri sebe okuliare. Dôveroval som dekanovi, je to predsa môj nadriadený. Zmanipulovali ma a peniaze nie sú," vyjadril sa.

O podrobnostiach hovoriť nechcel. „Polícia ma zaviazala mlčaním, boli za mnou aj z daňového úradu, aj oni ma požiadali, aby som nič nehovoril," dôvodil Marton. „Ale môžem povedať, že kupujúceho som nikdy nevidel, iba papiere. Najskôr kúpnopredajnú zmluvu, asi o dva mesiace ďalší papier," dodal.

Tým mala byť pravdepodobne spomínaná neplatná sprostredkovateľská zmluva, keďže ju nepodpísali obidvaja konanatelia realitnej kancelárie. Sú na nej dva dátumy. Za realitku ju podpísala 20. decembra 2007 Ľuba H. Pri Martonovom podpise je písacím strojom doplnený dátum 25. február 2008. Jeho úradne overený podpis na kúpnopredajnej zmluve je datovaný 28. decembrom 2007.

Farár požiadal biskupa o nevydanie súhlasu

Farár Marton mal zlú predtuchu, preto 3. marca 2008 žiadal biskupa Tondru, aby nevydal súhlas k odpredaju. Ten však konštatoval: „Navrátiť celú vec do pôvodného stavu by znamenalo veľkú finančnú škodu," a „je potrebné previesť celú čiastku z predaja na účet farnosti."

Na pretras sa totiž dostal tajomný účet, na ktorom skončilo viac ako 12 miliónov. Pritom vedel, že dovalovské pozemky boli predané bez súhlasu diecézneho biskupa, teda jeho samotného, ale aj hospodárskej rady farnosti i veriacich. Pritom interné predpisy diecézy takýto postup vyslovene vyžadujú.

Konateľka odmietla záležitosť komentovať

Priestor na vyjadrenie sme chceli dať aj Ľube H. Zaujímalo nás, prečo konala poza chrbát svojho obchodného partnera Jaroslava a kde skončili chýbajúce milióny. Mali sme aj záujem konfrontovať tvrdenia Vladislava Sanigu týkajúce sa záhadného účtu i dôvodov, prečo ho s Ľubou H. používali pri transakciách tak, ako sme opísali. Záležitosti týkajúce sa pozemkov v Dovalove však odmietla komentovať.

Chceli sme overiť aj informáciu, kto našiel kupca pozemkov, trnavskú firmu. Saniga totiž tvrdil, že to nebol ani on, ani Ľuba H.: „Tam malo stavať mesto Liptovský Hrádok. Len potom nenašlo investora, nenašlo peniaze, a tak to ponúklo zhodou okolností tejto firme, čo to kúpila."

Neskôr sa snažil svoje vyhlásenie korigovať. Na otázku, či dovalovské pozemky ponúkal niekto z mestského úradu, reagoval: „Neviem. Ja som vedel, že mesto chce stavať. Či odtiaľ vyšla informácia a dali ju do pľacu, a tak sa prihlásil tento pán, to stopercentne nepotvrdím. Ale na takých osemdesiat percent si myslím, že to bolo tak."

Z pozemkov majú byť stavebné parcely na predaj

Tým pánom je človek splnomocnený konať v mene firmy, ktorá sídli v Trnave. Potvrdil nám informáciu, že pozemky kupovali preto, aby z nich urobili stavebné parcely, ktoré plánujú následne predávať individuálnym záujemcom.

„Informáciu o nich som dostal od pani z Dovalova, ktorá pre mňa pracuje," povedal. Je to súkromná osoba, volajme ju Jana. Na hrádockom mestskom úrade nepôsobí.

„Jane to ponúkla Ľuba H., ktorá bola oprávnená spravovať cirkevný majetok, aspoň tak som bol informovaný. So žiadnou realitkou som nerokoval, Ľuba H. ako zástupkyňa žiadnej takejto spoločnosti nevystupovala," dodáva.

S farárom Martonom sa nikdy nestretol, okrem Ľuby H. bol v kontakte so Sanigom. „Pôsobil na mňa dôveryhodne, ak ten pán, čo som ho stretol, bol naozaj pán dekan. Už som vo veci vypovedal na polícii, rovnako aj pani Jana," uzatvára.