Svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris) je jediný poddruh na svete a žije iba v Tatrách v alpínskom stupni nad 1500 metrov spolu s tiež veľmi vzácnym kamzíkom vrchovským tatranským.
TATRY. Svište žili aj v Belianskych Tatrách, ale posledné štyri roky ich tam nikto nevidel ani nepočul. Sú rôzne teórie, prečo svište v Beliankach vyhynuli. Veľmi pravdepodobné je, že za to môžu pyliaci. Lovili ich hlavne pre masť, lebo verili, že má liečivé, priam zázračné účinky.
Svišťa volajú aj hvizdák alebo mercúň. Hvizdák preto, lebo vydáva zvuk podobný hvízdaniu. Mercúň je zrejme podľa nemeckého slova merken, čo znamená sledovať, dávať pozor, lebo svišť stále dáva pozor a sleduje, či sa neblíži predátor.
Vlani presťahovali prvých šesť
Monitorovaniu svišťov sa už šesť rokov venuje Pavol Ballo. Celé dni chodí po horách s „džípíeskom", prístrojom, ktorý mu presne ukáže súradnice miesta, na ktorom stojí. Nosí so sebou aj kameru, výškomer, fotoaparát a ďalšiu techniku, aj stan a spacák, lebo v horách často bivakuje. Zameriava nory a robí digitálne a ortofoto mapy svištích kolónií. Podľa nich urobili vlani historicky prvé sčítanie svišťov v Západných Tatrách. Napočítali ich 474.
Pavel Ballo sa nemohol zmieriť s tým, že svište z Belianskych Tatier zmizli a zostali po nich iba prázdne nory. Ale nebol jediný. Už v roku 2003 vypracovali pracovníci Štátnej ochrany prírody Program záchrany svišťa vrchovského tatranského. Na základe monitoringu svišťov v Belianskych Tatrách pristúpila Správa TANAP-u k reštitúcii. Pred rokom presťahovali do Belianskych Tatier prvých šesť svišťov, ktorých chytili v Žiarskej doline. Celú akciu realizovali pracovníci Správy Tatranského národneho parku.
Prvý sa chytil na keksík
Svišťom nastražili nášľapné pasce z pletiva. Boli asi meter dlhé a dalo sa do nich vojsť z oboch strán. Pasce nepretržite, vo dne i v noci, strážili strážcovia zo Správy TANAP-u, ktorí v blízkosti bivakovali a pozorovali terén. Na prvého svišťa čakali tri dni a poriadne vymrzli. Do pascí dali jablká, kamennú soľ , mrkvu aj púpavu. Ale nič nezabralo. Skúsili keksík a onedlho bol svišť v pasci. Dali ho do špeciálnej klietky, priviazali ju na krosná a odniesli na Žiarsku chatu. Tam už čakal veterinár a zoologička. Svišťa odvážili, vyšetrili, vzali mu krv, vzorku slín, pár chĺpkov a do svalstva vpichli čip. Potom ho opäť dali do klietky a zaviezli do Belianskych Tatier, kde ho vypustili.
Ten istý scenár sa opakoval pri ďalších svišťoch. Podobný bol aj tento rok. Rozdiel bol iba v tom, že svišťov tento raz nechytali v Žiarskej doline, ale na oravskej strane Roháčov, aby nebola príbuzenská plemenitba. A nevypúšťali ich v Širokom sedle ako vlani, ale pod Novým vrchom.
Vyhrabali sa štyria
Šesť svišťov, ktorých presťahovali do Širokého sedla pred rokom, monitorovali pracovníci Správy TANAP-u až dovtedy, kým sa nezahrabali a neuložili na zimný spánok. Vchod do nory zatarasia počas zimného spánku kameňmi, preto sa hovorí, že sa zamurujú. Svište spia približne od polovice októbra do polovice apríla. Presnejšie - hibernujú. Ich telesná teplota klesne na 4 stupne Celzia a srdce im udrie približne raz za 15 sekúnd.
„Tento rok sa svište vyhrabali až začiatkom mája. Zo šiestich, ktoré sme vlani presťahovali do Belianskych Tatier, sa úspešne vyhrabali štyri. Dva svište z lokality ušli, ale myslíme si, že jeden je niekde v okolí. Lokalitu monitorujeme aj tento rok," povedala zoologička Viera Kacerová zo Správy TANAP-u.
Dorozumievajú sa hvízdaním aj chvostom
Strážcovia monitorujú aj územie pod Novým vrchom, kde vypustili svišťov pred niekoľkými dňami. „V novej lokalite je aj elektrický ohradník, podobný tomu, ktorý sa používa pri pasení domácich zvierat. Je tam preto, aby svište neušli, aj preto, aby ich nenapadli predátori, napríklad rys alebo líška. Ale najväčšou hrozbou pre svište je orol skalný," prezradil Paľo Ballo a vysvetlil sviští spôsob obrany a dorozumievania. „Jeden svišť, asi ten najlenivejší, vždy „panáčkuje" a pozoruje oblohu. Keď uvidí orla, krátko a useknuto zapíska a všetky svište sa rýchlo bežia schovať do nôr. Keď svišť píska dlho a akoby výsmešne, vidí krkavca.
Keď zapíska fí-fí-fí, znamená to: hej, vy, turisti, alebo hej, ty, Paľo, choď preč. Najviac ich rozčuľujú turisti so psami, ktoré púšťajú voľne behať. Boja sa ich, lebo im pripomínajú vlkov a navyše môžu roznášať rôzne choroby. Tvrdia, že ich psy sú očkované. Ale svište nie sú. To je tak, ako keby Slovák prišiel do dažďového pralesa medzi Indiánov a doniesol tam chrípku. Slovák sa vylieči, lebo je očkovaný, ale Indiáni vymrú, lebo očkovaní nie sú."
Pavel Ballo prezradil, že svište sa dorozumievajú nielen hvízdaním, ale aj chvostom. Keď ním kývajú zo strany na stranu, zdravia sa, keď ním robia osmičky, vysielajú signály opačnému pohlaviu, že sú vzrušení. Pária sa asi dva týždne po vyhrabaní a asi o 35 dní sa narodia malé svište. Sú slepé a holé a z nôr vyliezajú až v druhej polovici júla.
Kedy sa narodí po dlhom čase prvý svišť v Belianskych Tatrách, odborníci zatiaľ nevedia. V najbližších dňoch by chceli do Belianok presťahovať ešte asi päť svišťov.
