13. ročník country-folkového festivalu Folkovanie Pod Skalkou v Liptovskom Hrádku, ktorý sa uskutočnil 24. a 25. júla v prírode, mal svoju alternatívnu scénu v Čajovni za siedmimi horami.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Čajovňa sa vyprofilovala na umelecký priestor pre výtvarníkov, hudobníkov, recitátorov či dramatikov. Počas folkového festivalu v nej hrali pesničkári: Had, alias Ivo Weiss, Peťo Piatko, Peter Petiar Lachký a Luky Lukáč. Basgitarista Roman Zibo Zábojník síce prišiel potvrdzovať hudbu Petrovi Piatkovi, ale nevydržal len tak sedieť pri čajíčku a doprevádzal takmer všetkých pesničkárov. Niektoré improvizácie boli veľmi efektné a spontánne roztlieskali publikum.
Alternatívna scéna v Liptovskom Hrádku
„Myšlienka druhej scény počas Folkovania Pod Skalkou nebola mojou myšlienkou. Mnoho festivalov zaviedlo takúto prax, pretože niekedy je ťažké na jednom pódiu skombinovať viaceré žánre," odpovedal Peter Petiar Lachký z hrádockej Čajovne za siedmimi horami na otázku - prečo má po prvýkrát hrádocké folkovanie dve scény.
„Hranie na jednom pódiu je vždy o kompromise, a preto býva praxou na festivaloch otvoriť aj druhú scénu. Navrhli sme mestu Liptovský Hrádok, že si z hlavnej scény vyberieme účinkujúcich, ktorí svojím prejavom „pasujú" do priestorov čajovne. Súčasne sme ponúkli ľuďom, ktorí majú radi komornejšiu atmosféru, alternatívu k folkovaniu v prírode. Muzikanti hrali aj pri hrade, ale v čajovni dostali väčší časový priestor."
Had so Zibom boli na jednej vlne
Hoci Roman Zibo Zábojník so svojou basovou gitarou prišiel na folkovanie do Liptovského Hrádku vo dvojici s Petrom Piatkom, nevydržal sedieť pri čajíčku a len tak čakať na svoju chvíľu. Na pódium ho zlákala hneď v úvode hudba Petra Petiara Lachkého. A potom už neodchádzal zo scény aj keď sa interpreti menili. S Hadom vytvorili zohratú dvojicu napriek improvizácii. Basy zneli, Had sa hadil do neskutočných podôb a vydával impozantné zvuky. Naplno roztlieskali publikum akoby ázijskou skladbou.
Luky Lukáč otvoril svoje srdce
Charizmatický pesničkár Luky Lukáč, Slovák žijúci a spievajúci v Čechách, vtiahol poslucháčov do zádumčivosti svojimi úprimnými výpoveďami. Ku každej pesničke pridal jej históriu, dokonca zablúdil do začiatkov svojej pesničkárskej dráhy. Videl v nich riadenie vyššej moci. „Na speváckej aj autorskej súťaži som v jednom roku postúpil v Čechách do krajského kola tak, že som tomu sám nemohol uveriť," skromne sa usmial Luky. „Za sebou som nechal dnes mnoho známych tvárí, ktorí sú lepší a slávnejší než ja, ale, jednoducho, sa mi to stalo."
Kým bol slobodný, vraj najlepšie sa mu písali pesničky vtedy, keď bol nešťastne zamilovaný. Keď však spoznal svoju princeznú Majku a urobil ju kráľovnou, bol šťastný a prestal písať piesne. Postupne sa však k písaniu vrátil, ale svojej manželke Majke daroval len jednu pesničku. „Napísal som ju, keď bola tehotná," vysvetlil. V piesni sa jej vyznal slovami: budeš ako balón a ja skáčem radosťou.
Rakovina ich potešila
Dnes majú Lukáčovci dve deti. Po druhom pôrode však rodina prežila veľmi ťažké chvíle. Majka začala odpadávať a ostávala v bezvedomí. Lekári vždy skonštatovali, že je úplne zdravá a nevedia, čo sa s ňou deje. „Bál som sa o Majku nielen preto, že som ju ja nechcel stratiť, ale aj náš syn mal v tom čase len päť mesiacov a všetci sme ju potrebovali." Keď bola opakovane v nemocnici, lekári v hodine dvanástej zistili, že má rakovinu štítnej žľazy. „Veľmi sme sa potešili," na prvý pohľad nelogicky zareagoval Luky a hneď vysvetlil: „Konečne sme vedeli, čo Majke je a mohla sa začať liečba."
Stretnutia so zaujímavými ženami
Zaujímavo komentoval Luky aj stretnutie s českou pesničkárkou Evou Henychovou. Stretol sa s ňou po jednom zo svojich koncertov. Počas rozhovoru ostal Luky v nemom údive pozerať na Evu - okolo nej videl žltú siluetu. Eva to lakonicky potvrdila: „Vidíš auru." Odvtedy vraj Luky vie, že je to Boh, ktorý vedie jeho kroky.
Luky bol na koncerte v hrádockej Čajovni za siedmimi horami mimoriadne otvorený. „Keby nebola v čajovni taká atmosféra, neodvážil by som sa k tomu," priznal sa Luky Petrovi Petiarovi Lachkému.
Folkový večer v čajovni stíchol. Možno sa všetci kúpali v tichu, o ktorom spieval aj Had - umy sa v tichu...
Autor: DagmaRA Poliaková
