Starostka z Vyšnej Boce aj farárka, ktorá v dedine pôsobí len rok, majú záujem, aby schátraný miestny kostol dostal nový šat.
VYŠNÁ BOCA. „Veľmi mi záleží na tom, aby sme zrekonštruovali kostol. Je dosť schátraný a nerobí dobré meno obci," zadívala sa starostka Ľubica Trégerová na kostolnú vežu, z ktorej opadáva fasáda. Potvrdila, že spolupracuje s evanjelickým cirkevným zborom so sídlom v Kráľovej Lehote, ktorého súčasťou je Vyšná Boca, aj s novou zborovou farárkou Vierou Mosnou.
„Prišla z Brezovej pod Bradlom a u nás je len rok. Veľmi dobre sa mi s ňou spolupracuje, len musíme ísť za rekonštrukciou kostola tvrdšie," povedala starostka.
Majetok patrí evanjelickej cirkvi
„Kostol je majetkom evanjelickej cirkvi," doplnila Trégerová, „ale je to aj kultúrna pamiatka, zapísaná v zozname historických a kultúrnych pamiatok, preto nám tak veľmi záleží na jeho oprave. Veď aj vďaka Zlatej Bockej ceste už toto leto prišlo do Bockej doliny veľa turistov a mnohých prekvapil schátraný kostol."
Najväčším problémom budúcej rekonštrukcie sú peniaze. Obec Vyšná Boca však na jeho opravu nemôže žiadať financie z európskych fondov, pretože kostol nie je v jej vlastníctve.
Východisko starostka vidí aj v tom, že cirkev vlastní ešte jednu nehnuteľnosť v dedine. Schátranú bývalú cirkevnú školu v obci. „Za peniaze z jej predaja by sa dal zveľadiť kostol aj miestne cintoríny, ktorých oplotenie je v dezolátnom stave. Prečo máme uchovávať majetok, ktorý chátra a padá? Aký zmysel má hospodárenie, keď majetok je z roka na rok viac znehodnotený? Veď musíme rozmýšľať, aby kostol slúžil aj ďalším generáciám. V takomto duchu rokujem s cirkvou," povedala starostka a dodala, že pre kostol bola na ministerstve kultúry na cirkevnom odbore.
Kostol má oltár v baníckom ladení
„Zúčastnila som sa aj rokovania na Liptovsko-oravskom senioráte v Liptovskom Ondreji, kde boli všetci funkcionári, ale niektoré názory hovorili o tom, že nepoznajú reálnu situáciu v dedine. Podotýkam, že cirkevníci Vyšnej Boce nerozhodovali nikdy o nakladaní s cirkevným majetkom v iných zboroch a obciach, a preto si myslíme, že aj v našej obci je zodpovednosť len na nás, ktorí tu žijeme a patríme do evanjelickej cirkvi."
Starostka vraj pozvala zástupcov seniorátu do dediny s otázkou, či by sa im páčilo robiť služby Božie na takom ošarpanom mieste. „Za niekoľko rokov nikto neprejavil záujem o kostol, ktorý má pritom prekrásny oltár so znakmi baníctva," zakončila starostka.
Hľadá možnosti na rekonštrukciu
Farárka Viera Mosná, s ktorou starostka spolupracuje, povedala, že cirkev má záujem opraviť kostol a ona, hoci je v Liptove len rok, chodí za tým, aby sa tak stalo. Ale „...celé roky sa s ním nič nerobilo, dokonca kostol nebol zapísaný ani na liste vlastníctva. Hľadáme možnosti, ako získať peniaze na jeho opravu. V priebehu dvoch týždňov sa zíde komisia, ktorá sa zaoberá situáciou." Mosná potvrdila, že má s podobnou situáciou skúsenosti, desať rokov slúžila v Brezovej pod Bradlom, kde riešila podobné problémy.
„Plánujeme osloviť aj podnikateľov, ktorí pôsobia v Boci a okolí a požiadať ich o finančný príspevok na opravu kostola. Zatiaľ neviem povedať, v akom časovom horizonte je oprava možná. Neviem robiť zázraky na počkanie."
Vo vyšnobockom kostole pôsobil, okrem iných, v rokoch 1763 až 1768 spisovateľ, jazykovedec, pedagóg, evanjelický kňaz Pavol Doležal, ktorý vo Vyšnej Boci v roku 1778 zomrel. Pre Jána Lajčiaka, národného buditeľa a vedca, bol kostol vo Vyšnej Boci tiež pôsobiskom od roku 1905 do 1918. Kedysi do vyšnobockého kostola chodili ľudia zo širokého okolia. V súčasnosti sa služby Božie konajú vždy len prvú nedeľu v mesiaci.
