V Liptovskohrádockom Dome kultúry si môžete pozrieť jeho výstavu New York 2009.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Vladimír Škuta mladší má 34 rokov, vyrastal v Liptovskom Hrádku. Od roku 1998 pôsobí v Bratislave ako reklamný fotograf. Na svojom konte má viac ako tridsať ocenení z domácich a zahraničných súťaží a fotografických salónov. Je členom Zväzu slovenských fotografov. Výstava New York je jeho druhá samostatná výstava. Jej vernisáž sa konala 10. decembra.
Na vašej výstave v Liptovskom Hrádku sú iba fotografie, ktoré ste nafotili v New Yorku. Prečo práve New York?
- Je to mesto, ktoré sa často spomína a skloňuje. Chcel som zažiť jeho atmosféru a pokúsiť sa ju zachytiť na fotografiách. Keď mi raz kamarát Boris Bugáň povedal, že aj on má podobnú predstavu, rozhodli sme sa, že tam pôjdeme.
Ako dlho ste boli v New Yorku?
- V New Yorku sme boli týždeň a na cestu sme sa dôkladne pripravovali. Veľkým zdrojom informácií bol internet a Mária Billová, ktorá šesť rokov študovala a bývala v New Yorku. Po mesiaci štúdií bulletinov, máp a bedekrov som poznal celý Manhattan, čiastočne Queens, Bronx, Brooklyn. Naučil som sa aj trasy a spôsob fungovania metra.
Aký bol váš prvý dojem?
- Šok. Vystúpil som z autobusu na Port Authority, hlavnej autobusovej stanici neďaleko Times Square. Hlavu som otočil k nebu a pozeral som sa vysoké megabudovy. Až keď šofér vyložil kufor, vrátil som hlavu do pôvodnej polohy. Prišli sme večer, všetko naokolo svietilo. Všade veľa ľudí, úžasný zvuk veľkomesta.
Zahryzli ste sa do Veľkého jablka ešte v ten večer?
- Cesta trvala asi 24 hodín a v lietadle sme vôbec nespali, takže sme obaja zvolili odpočinok. Bývali sme v asi 10-poschodovej budove. Tri izby mali spoločnú kúpeľňu a toaletu. V izbe bola posteľ, skriňa a televízor. Stačí.
Vaším fotografickým objektom v New Yorku boli predovšetkým ľudia. Prečo?
- New York City má približne dvadsať miliónov obyvateľov a k tomu treba prirátať turistov. Je to veľké mravenisko. Sú tam všetky národnosti sveta. Tento mix vytvára rôzne stretnutia a každé má svoju neopakovateľnú atmosféru. Mám šancu byť svedkom týchto neopakovateľných momentov. Ak sa mi ich podarí zachytiť, som rád a som šťastný.
Všetky fotografie z New Yorku sú čierno-biele.
- Chcel som robiť reportážne fotografie a čierno-biele sa mi zdajú výrazovejšie. Farba akoby odpútavala trochu pozornosť od toho podstatného.
Reportážna fotografia je veľmi náročná. Ako zachytiť ten správny moment?
- V histórii reportážnej fotografie boli a sú zvučné mená a z ich prác sa dá veľa naučiť. To, čo je pre mňa veľmi dôležité, a zvlášť pre tento druh fotografie, je vnímavosť a predvídavosť. Hlavne nestáť na jednom mieste a veľa chodiť.
Akú fotografickú výbavu a techniku ste použili?
- Už dlhšie fotografujem digitálne. Používam zrkadlovku a dva objektívy. Nič viac. Mám rád čistú fotografiu, čo najmenej rušivých prvkov. V prehustenom meste to nie je jednoduché. Hovorí sa, že New York nikdy nespí a je to pravda.
Poriadok musí byť aj pod lavičkou. Členka upratovacej čaty v civile a vyleštených čižmách zametala v newyorskom parku dôkladne. Všimnite si, akou metlou. FOTO: VLADIMÍR ŠKUTA ML.
Kde všade ste boli a čo ste videli?
- Stihli sme toho dosť. V Central Parku sme zažili maratónsky beh, boli sme v Leica photo gallery, kde mal práve vernisáž svetoznámy fotograf Ed Kashi a navštívili sme jeden z najznámejších džezových klubov sveta Bredland. Mali sme šťastie, lebo mali posledné tri vstupenky. Videli sme pochod Indov cez Times Square, navštívili sme miesto, kde sa 11. septembra 2001 stal najväčší teroristický útok na Svetové obchodné centrum a pamätník pádu Dvo- jičiek. Dostali sme sa na vrchol budovy Rockefeller center s nádherným výhľadom na mesto. Všetko sa vymenovať nedá.
Boli ste aj pri Soche slobody?
- Videl som ju zdiaľky, ale nelákala ma. Niektorým veciam som sa zámerne vyhýbal a Socha slobody bola jedna z nich. Jej fotky a články o nej sú všade. Viac ma zaujímali ľudia.
Čo vás najviac prekvapilo?
- Bolo toho viac. Ale asi návšteva slovenského rímskokatolíckeho kostola, ktorý je postavený priamo v Manhattane. Postavili ho Slováci a sú v ňom omše v slovenskom jazyku.
Máte fotografické vzory?
- Páči sa mi tvorba mnohých svetových fotografov. Zo slovenských je to Martin Martinček.
Splnil New York vaše očakávania?
- Áno. Spoznal som mesto, urobil fotky a zažil neopakovateľnú atmosféru, ktorá sa nedá naštudovať. Ten smrad, hluky a zvuky veľkomesta sa mi vryli do pamäti.
Výstava New York v hrádockom Dome kultúry je vlastne vaše videnie mesta cez ľudí. Akí podľa vás sú?
- Každý človek je originál, je jedinečný a krásny. A každý má svoj príbeh.
V newyorskom metre robia policajti náhodné kontroly. Na niektorých stanovištiach majú stolík a keď sa im niekto nepozdáva, prehľadajú mu batožinu aj vrecká. FOTO: VLADIMÍR ŠKUTA ML.
Autor: vlpeš
