Thomas Mann, svetoznámy spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, debutoval v roku 1898 zbierkou noviel Malý pán Friedemann vo vydavateľstve liptovskomikulášskeho rodáka Samuela Fischera.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Či chceme, alebo nie, sme spojení so slávnym spisovateľom. Thomas Mann však nebol jediným literátom, ktorému pomohol vstúpiť do nemeckej literatúry židovský podnikateľ s koreňmi v Liptove. Zuzana Nemcová, odborná pracovníčka Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, sa venuje osobnosti Samuela Fischera už dlhší čas. V Nemecku v tomto roku pri príležitosti 150. výročia narodenia vydavateľa vyšla rozsiahla monografia o Fischerovom živote a diele. Pri tejto príležitosti vznikol aj náš rozhovor.
Meno Samuela Fischera je verejnosti takmer neznáme. Ide pritom o jedného z najvýznamnejších európskych vydavateľov svojej doby a vydavateľstvo, ktoré založil, existuje na nemeckom knižnom trhu dodnes. Ako táto osobnosť súvisí s dejinami nášho regiónu?
- Samuel Fischer sa narodil v Liptovskom Mikuláši, prežil tam svoje detstvo a ranú mladosť, až kým v roku 1874 neodišiel do Viedne a odtiaľ do Berlína. Hoci zahraničné zdroje najčastejšie uvádzajú ako Fischerov dátum narodenia 24. december 1859, podľa našich archívnych dokumentov (druhopisy matrík mikulášskeho rabinátu z rokov 1827 - 1895 v bytčianskom štátnom archíve) prišiel na svet o celých trinásť mesiacov skôr, teda 25. novembra 1858. Dodnes si nevieme vysvetliť, prečo Fischer v zahraničí udával neskorší dátum narodenia.
Čo je známe o Fischerových predkoch?
- Samuel Fischer sa narodil v rodine židovského obchodníka Karla Fischera a jeho manželky Míny, rodenej Ullmann, ako posledné z piatich detí. Tak ako predkovia mnohých ďalších mikulášskych židov, aj predkovia Samuela Fischera pochádzali z Holešova. Toto moravské mestečko bolo ešte rodiskom jeho otca.
Druhá línia Fischerovho rodokmeňa siaha až do bavorského Fürthu. Vydavateľov prastarý otec Moses Ullmann na prelome 18. a 19. storočia opustil zem svojich predkov a usadil sa vo vtedajšom Svätom Mikuláši. Bol to muž vzdelaný, vynikajúci znalec Talmudu a klasickej nemeckej filozofie a s jeho príchodom do miestnej náboženskej obce prenikli myšlienky židovského osvietenca Mosesa Mendelssohna, ktoré výrazne ovplyvnili zmýšľanie a následne aj civilný a duchovný život mikulášskych židov.
Povesť učených a sčítaných ľudí si v mestečku získali aj potomkovia Mosesa Ullmanna: jeho syn Salomon (Fischerov starý otec) a vnuk Friedrich (strýko Samuela Fischera), uznávaný mikulášsky lekár a bankár. Možno predpokladať, že to bolo práve rodinné zázemie a podnety z neho vychádzajúce, čo formovalo Fischerove predstavy o budúcom povolaní. Ak sa v mladom Fischerovi snúbila ullmannovská láska k písanému slovu a poznaniu s fischerovským obchodným duchom, potom ideálnym priestorom, v ktorom mohol harmonicky skĺbiť dedičstvo predkov, bol práve obchod s knihami.
Aká bola jeho cesta k vlastnému vydavateľstvu?
- Keď sa mladučký Samuel Fischer v roku 1874 vydal na svoju životnú cestu spod Tatier do Berlína, pri všetkom svojom sebavedomí a cieľavedomosti sa mu iste ani len nesnívalo, že o dvanásť rokov založí vydavateľstvo, ktoré sa takým významným spôsobom zapíše do histórie. Prestupnou stanicou medzi Liptovským Mikulášom a Berlínom bola pre Fischera Viedeň. Tam sa vyučil za kníhkupca a vo večerných kurzoch si dopĺňal obchodnícke vzdelanie.
Už koncom 70. rokov 19. storočia sa zamestnal v berlínskom kníhkupectve Huga Steinitza. Ten vlastnil aj malé vydavateľstvo, ktoré sa zaoberalo vydávaním cestovných poriadkov, cestovných príručiek, populárno-náučných a humoristických časopisov.
V roku 1883 sa Fischer stal Steinitzovým spoločníkom, o rok neskôr už vydavateľstvo nieslo meno Steinitz & Fischer. Samuel Fischer však bol ambicióznejší a mal vlastné vydavateľské plány. V roku 1886 sa definitívne oddelil od Huga Steinitza a založil si vlastné vydavateľstvo S. Fischer Verlag.
Možno povedať, že Fischer bol osobnosťou, ktorá dokázala literárne procesy nielen sprostredkovať, ale aj iniciovať?
- Nemecká literatúra sa po výnimočnej goetheovsko-schillerovskej fáze svojho vývoja nachádzala v tvorivej kríze pretrvávajúcej ešte aj začiatkom 80. rokov 19. storočia. Izolovaná od pohybov v európskom umení ostávala na periférii literárneho diania. A tak Fischer vo svojom edičnom pláne siahol po priekopníckych dielach súdobej európskej literatúry (po Tolstého, Dostojevského, Zolových či Ibsenových tituloch) s cieľom predstaviť ich čitateľskej obci a zároveň ukázať smer stagnujúcej nemeckej literatúre.
Fischer sa už na začiatku vydavateľskej cesty ukázal ako moderný vydavateľ s osobným vzťahom k literatúre, s citom pre kvalitu a schopnosťou rozlíšiť výnimočné a priekopnícke od okrajového, prežitého a epigónskeho.
A Fischer stál v centre novátorského pohybu, ktorý neobišiel ani nemeckú literatúru. V roku 1889 bol pri vzniku spolku Freie Bühne, čo bola scéna pre naturalistickú drámu.
- A rok na to začal vydávať časopis Freie Bühne für modernes Leben, ktorý vytváral priestor pre prezentáciu naturalistickej literatúry a diskusiu o nej. Časopis sa stal fórom modernej literatúry a esejistiky. Od roku 1905 až dodnes vychádza pod názvom Neue Rundschau a patrí medzi najväčšie kultúrne časopisy v Európe. S. Fischer Verlag sa zároveň stalo dvorným vydavateľstvom naturalistických autorov.
Fischerovo vydavateľstvo sa tak postupne stáva priestorom pre prezentáciu súdobej nemeckej literatúry.
- A na prelome 19. a 20. storočia u Fischera debutujú dve veľké osobnosti predvojnovej a medzivojnovej literatúry a neskorší držitelia Nobelovej ceny za literatúru: najskôr Thomas Mann so zbierkou noviel Malý pán Friedemann (1898) a o šesť rokov neskôr Hermann Hesse s prózou Peter Camenzind. Pod signetom SFV vyšlo aj prvé vydanie Mannovho veľkorománu Budden-brookovci, ktorý dodnes patrí medzi čitateľsky najúspešnejšie tituly v histórii vydavateľstva. Už po dvoch desaťročiach svojej existencie malo vydavateľstvo vysoké renomé v autorskej a čitateľskej obci.
Značka S. Fischer Verlag je vo svete kníh pojmom aj dnes, po viac ako sto dvadsiatich rokoch. No vydavateľstvo prešlo aj ťažkými obdobiami.
- V nasledujúcich rokoch muselo čeliť viacerým problémom vyplývajúcim z objektívnej spoločensko-politickej reality. Samozrejme, že negatívne ekonomické dopady mala prvá svetová vojna a povojnové hospodárske krízy. Starnúci vydavateľ však zároveň strácal svoju vydavateľskú jasnozrivosť a intuíciu a moderné literárne snaženie začalo pomaly prúdiť mimo S. Fischer Verlag. Napríklad, v roku 1929 Fischer odmietol Remarqueov rukopis vojnového románu Na západe nič nového, ktorý sa následne v konkurenčnom vydavateľstve stal najpredávanejšou knihou obdobia weimarskej republiky.
Vážne problémy pre vydavateľstvo znamenal aj Hitlerov nástup k moci. V roku 1936, teda dva roky po Fischerovej smrti, došlo napokon k rozdeleniu vydavateľstva a počas druhej svetovej vojny existovalo iba v exile. Pod pôvodným názvom bolo obnovené až po rozdelení Nemecka vo Frankfurte nad Mohanom, kde sídli dodnes.
Aký bol Fischerov súkromný život, jeho rodinné zázemie?
- Samuel Fischer sa ženil pomerne neskoro, ako tridsaťtriročný. Vo svojej manželke Hedwige získal milujúcu ženu a matku svojich detí. Vzdelaná mladá žena s umeleckým jemnocitom sa mu stala rovnocennou partnerkou do diskusie, poradkyňou aj spolupracovníčkou. Vďačne sa ujala úlohy „dobrého ducha" vydavateľstva, ktorý nadväzoval a udržiaval medziľudské vzťahy s autormi a medzi autormi navzájom. Vďaka nej zavládla vo vydavateľstve priateľská, ba takmer až rodinná atmosféra. Svojou otvorenou, srdečnou povahou dopĺňala manželovu uzavretosť a zádumčivosť. Fischer bol človek múdry a pritom skromný, láskavý a prísny zároveň, senzibilný a hlboko morálne založený.
Najväčšou ranou osudu preňho bola predčasná smrť jediného syna Gerharta (1913), s ktorým rátal aj ako so svojím nástupcom vo vedení vydavateľstva.
Nástupnícky problém sa napokon vyriešil v roku 1925, keď do vydavateľstva nastúpil Fischerov budúci zať Gottfried Bermann. Na manžela svojej dcéry Brigitty prenášal čoraz viac kompetencií. V roku 1928 Bermanna prakticky poveril vedením podniku, hoci sám formálne stál na jeho čele až do svojej smrti. Samuel Fischer zomrel 15. októbra 1934 v rodinnej vile v berlínskej časti Grunewald. Pochovaný je v rodinnej hrobke na židovskom cintoríne vo Weißense.
