„V Sokolovni sa stretával kedysi celý Hrádok, všetci sme sa poznali, všetci sme si tykali," poznamenal Ľudovít Glonek po znovuotvorení historickej Sokolovne, v súčasnosti moderného multifunkčného centra pre šport a kultúru.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Aj slzy radosti sprevádzali otvorenie hrádockej Sokolovne. Najmä starší Hrádočania veľmi emotívne prežívali predposledný májový piatok vstup do svojho „Sokola", kde sa snúbi moderná architektúra so zachovaním pôvodnej divadelnej sály.
Srdce Liptovského Hrádku
Autorom projektu zrekonštruovanej budovy je hrádocký architekt Peter Hradecký. Do rekonštrukcie takmer ruiny, ktorá zostala po bývalej Sokolovni, sa pustili v roku 2008 manželia Ľubica a Jaroslav Rúčkovci.
„Prečo? Neviem. Vnuknutie? Rýchle rozhodnutie? Dnes sa mi zdá, akoby to bol povel z výšin," zauvažoval Jaroslav Rúčka. „Myslím si však, že na začiatku to bola mladícka nerozvážnosť. Potom pri prestavbe prišli aj ťažšie chvíle, ale pri otvorení Sokolovne som bol veľmi šťastný. Najmä vtedy, keď som videl prichádzať starších Hrádočanov, ktorí si priestory pamätali z mladosti."
Mnohí skôr narodení Hrádočania oceňovali to, že hlavne v divadelnej sále architekt aj investor kopírovali pôvodný stav. „Ešte aj schody na javisko a bočné dvere do sály zachovali, krása," opakoval nadšene Ľ. Glonek.
Čo viedlo J. Rúčku k tomu, aby nemenil niektoré veci v Sokolovni? „Som veľký tradicionalista a som rád, že sa priestory ľuďom páčia. Chcem zachovávať staré spôsoby, pretože viem, že starí ľudia boli veľmi múdri a z ich múdrosti treba vychádzať aj v modernej dobe. Sokolovňa bola kedysi srdcom Liptovského Hrádku, verím, že bude zasa srdcom nielen pre Hrádok, ale aj pre okolité dediny."
Spomienky ožívali
Hokejista Jerguš Bača spoznal hrádockú Sokolovňu, keď pracoval v podniku v Liptovskom Hrádku. „Mám štyridsaťpäť rokov, niečo som v Sokolovni prežil. Hrával som aj hokej na ľadovej ploche za Sokolovňou. Mrzelo ma, keď sa do nej zahryzol čas. Poznám však ľudí, ktorí sa pustili do rekonštrukcie. Viem, že robia šport srdcom, a tak som rád, že sa preň snažia zachovať Sokolovňu. Veľmi mi je sympatické aj to, že zachovali pôvodné priestory, že zachovali názov," vyjadril sa Jerguš Bača.
„Myslím, že Sokolovňa bude slúžiť nielen Hrádku, ale aj okoliu. Viem si však predstaviť, že niekde v Sokolovni majiteľ umiestni aj tabuľu zo starých fotografií, aby tie staré časy celkom neodišli," dodal.
Margita Gloneková, bývalá riaditeľka hrádockého Mestského kultúrneho strediska, prežila aj s manželom Ľudovítom v Sokolovni veľa rokov. Keď vchádzala prvýkrát do vynovených priestorov divadelnej sály, rozplakala sa. „Všetko zachovali tak, ako to bolo kedysi, a tak mi všetko ožíva pred očami. Keď sme hrali divadlo, vždy sme prenášali z bývalého národného výboru stoličky a kreslá, aby si diváci mali kde sadnúť. Po divadle sme ich naložili na traktor a odviezli naspäť. Raz nám počas predstavenia behala po javisku myš, ani som nedýchala. Peklom sme volali šatňu pod javiskom, kde boli uložené aj rekvizity. Veľa spomienok mám, najviac na to, že sme všetci boli ako jedna rodina."
Manželia Glonekovci, Margita vpravo, Ľudovít vľavo, boli nadšení tým, aká krásna je nová Sokolovňa. FOTO: AUTORKA
Ľudovít Glonek sa pri prvej prehliadke Sokolovne ticho usmieval, ťažko sa mu od dojatia hovorilo: „Tu bolo srdce Hrádku." Potom len opakoval - nádhera, nádhera.
Marián Vrabec, Hrádočan, načrel trošku do iného súdka: „Keď som chodil do prvej triedy, bolo to v roku 1953, pamätám si na odvody regrútov. Do Sokolovne prichádzali chlapci z Važca, Východnej, Kokavy, konala sa v nej asentírka. Keď šli chlapci hore Hradnou ulicou, spievali tiahle regrútske piesne. Ako malý chlapec som chodil do Sokola cvičiť, ale chodievali sme aj na divadlo a najmä na volejbal. Ženy vtedy hrali druhú volejbalovú ligu, a tak sme ich vždy v nedeľu z kostola šli povzbudzovať."
Vízia sa napĺňa
Vedenie mesta Liptovský Hrádok má, podľa slov primátora Branislava Trégera, svoju víziu, čo sa týka Hradnej ulice, na ktorej Sokolovňa stojí. „Želáme si, aby sa stali hrad, kultúrny dom na Hradnej a hrádza rieky korzom pre Liptovský Hrádok." Zdá sa, že aj znovuotvorením Sokolovne sa mesto k vizií približuje.
