LIPTOVSKÝ HRÁDOK. „Pre mliečny automat sme sa rozhodli preto, aby aj naši ľudia z Liptovského Hrádku a okolitých dedín mali čerstvé mlieko priamo z dvora," vysvetlil Juraj Zvonár, predseda Roľníckeho družstva z Dovalova. „Myslím si, že je aj kvalitnejšie ako v obchode a budeme robiť všetko preto, aby ľudia boli spokojní."
Cesta k domácim výrobkom
J. Zvonár nezabudol dodať, že mlieko z automatu treba prevárať. Na druhej strane: „Spotrebná doba mlieka je síce stanovená na štyridsaťosem hodín, ale oproti klasickému mlieku z obchodu má naše mlieko vyšší obsah tuku a bielkovín. Dajú sa z neho robiť aj domáce výrobky, ako sú maslo či tvaroh."
Podnetom pre zriadenie mliečneho automatu v Liptovskom Hrádku bolo, podľa slov J. Zvonára, aj to, že po mlieko na Roľnícke družstvo v Dovalove si chodievali aj Hrádočania. „Aj u nás predávame mlieko z dvora, ale v automate ho majú Hrádočania bližšie."
Pásku na prvom mliekomate v Liptovskom Hrádku prestrihli Juraj Zvonár (vpravo) a primátor mesta Branislav Tréger. FOTO: VLADO ŠKUTA
Mozaika služieb ľuďom
„Mliečny automat, ako služba Hrádočanom, nám úplne logicky zapadá do mozaiky na zlepšenie služieb obyvateľom v rámci nášho mesta," podčiarkol ďalšie plus nového automatu Branislav Tréger, primátor Liptovského Hrádku. Dodal, že mesto vedelo o dochádzke Hrádočanov na blízke roľnícke družstvá za mliekom: „Chceli sme im skrátiť cestu a tak ušetrený čas môžu využiť oveľa lepšie."
Mliečny automat v Liptovskom Hrádku osadili blízko polikliniky vedľa arboréta, cez ktoré prechádza veľká časť obyvateľov horného Hrádku a tiež Liptovského Petra a relatívne je blízko železničnej stanice.
„Je na dobre viditeľnom mieste a s jeho pripojením sme nemali žiaden problém. Je napojený na inžinierske siete prístupné z areálu Centra voľného času," doplnil primátor.
Spojenie mesta a jeho časti
K mliečnemu automatu Technické služby v Liptovskom Hrádku umiestnili aj nádoby na odpad, aby plastové fľaše a poháre, podľa primátorových slov, skončili v separovanom zbere.
„V rámci tejto služby je, samozrejme, dôležitá aj cena mlieka. Pritom však netreba zabúdať, že ide o surové mlieko, ktoré treba upraviť tepelne," povedal B. Tréger. „Zárukou pre nás je aj to, že mlieko pochádza z veľmi dobrého chovu. Je kvalitné, čo nám potvrdila aj hygiena a, navyše, automaty sú už odskúšané na mnohých miestach na Slovensku."
Primátor Liptovského Hrádku vyzdvihol aj tú skutočnosť, že v novom mliečnom automate ide práve o mlieko z Dovalova. „Je to mestská časť, ktorá sa s mestom spojila aj takouto formou," zakončil Branislav Tréger.
S automatom pomaly
Ján Porubiak z firmy zameranej na servis chladiacich a dojacích zariadení, ktorá sa o hrádocký automat stará, skonštatoval: „Automat funguje zatiaľ bez problémov a aj napriek tomu, že bolo daždivo, ľudia si k nemu prichádzali po mlieko."
J. Porubiak prichádza v týchto dňoch k mliečnemu automatu niekoľkokrát do dňa, aby skontroloval, či je všetko v poriadku. „Niekedy treba pomôcť, najmä starším ľuďom. Na zariadení je síce vyvesený aj podrobný návod na čapovanie mlieka, ale kým je zariadenie pre mnohých novotou, treba poradiť. Hlavne však pripomínam, že pri čapovaní mlieka treba postupovať pomaly a postupne stláčať tlačidlá."
Roľnícke družstvo v Dovalove sa rozhodlo, že ľuďom pri čapovaní mlieka budú niekoľko dní ešte pomáhať a radiť dievčatá - brigádničky.
Dlhodobá záležitosť
Mliečne automaty sa v liptovských mestách už udomácňujú. „Sme v kontakte aj s našimi kolegami, ktorí spravujú mliečne automaty v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši," potvrdil Juraj Zvonár. „Na Slovensku je už okolo stovky mliečnych automatov. V zahraničí sú však dlhodobou záležitosťou, najmä v Taliansku, Švajčiarsku a Nemecku. Tiež v Čechách je ich podstatne viac ako u nás."
