Okrem širokej plejády zvierat, ktoré tu možno stretnúť takmer všade, ukrýva dolina zvyšky prvej elektrifikovanej lesnej železnice a obnovený tajch.
Svojimi takmer 25 kilometrami je nielen najdlhšou dolinou Veľkej Fatry, ale patrí medzi vôbec najdlhšie na Slovensku. Je rajom pre milovníkov prírody, hubárov, cyklistov, korčuliarov a pre každého, kto hľadá pokoj.
Začína za obcou Ľubochňa, ťahá sa smerom na juh a končí úbočím Ploskej a Čierneho kameňa. Je neobývaná a turistami zabudnutá. Málokomu sa chce kráčať dve desiatky kilometrov po vlastných, pretože do doliny platí zákaz vstupu motorovým vozidlom.
Turisti ju nenavštevujú v húfoch, no každého, kto ju navštívil, očarila všadeprítomným pokojom.
Zásahy človeka sú tu v niektorých miestach nebadateľné, a tak v tichej a divokej prírode nachádza svoj prirodzený domov veľké množstvo zveri. Pri prechádzke tu možno vyrušiť medveďa hnedého, rysa ostrovida, vlka či líšku. V doline žijú takmer všetky naše pôvodné druhy raticovej zvery a vyznačuje sa bohatstvom vysokej zvery.
Plní najmä protipožiarnu úlohu
Pred dvoma rokmi zrekonštruovali dvestoročný tajch, priehradu na zachytávanie vody. Kedysi pomáhal pri plavení vyťaženého dreva v nedostupných horách, dnes ich chráni. Úlohou opraveného tajchu je zadržiavať vodu pre vysoké riziko vzniku lesného požiaru v hlbokej doline.
V súčasnosti slúži ako zdroj vody pre vrtuľníky, no zároveň lesníci vytvorili novú atrakciu doliny, ktorá láka turistov.
Vodná hladina Vyšného Tajchu zaberá pri napustení plochu 0,5 hektára, nádrž má najväčší objem viac ako 8-tisíc metrov kubických, priehradný múr dosahuje výšku 7 metrov. Súčasťou Vyšného Tajchu sú aj nový výpust, rybochod, sklz a zrubové priečne prahy.
„Dlho sme sa snažili vrátiť do histórie, ale nie preto, žeby sme chceli obnoviť pôvodný význam tajchu, ktorý slúžil na splavovanie vyťaženého dreva," vysvetľuje prvotný zámer Ivan Podhorec, vedúci Lesnej správy v Ľubochni.
„Prvá myšlienka, ktorá nás k tomu viedla, bolo urobiť z toho atraktívne prostredie pre rybolov. Chceli sme len opraviť pôvodnú starú hrádzu, ktorá bola ešte funkčná," dopĺňa.
Nádrž je takmer v srdci Veľkej Fatry
„Pri veľkej zime sa v nádrži nahromadilo nebezpečné množstvo ľadu a hrozilo, že poškodí cestu. Ťažkými mechanizmami a trhavinami sa musela rozstreliť časť hrádze, aby sa uvoľnil priechod kryhám. Stredná časť, kde je vypúšťací mechanizmus, mních, bola poškodená," upresňuje Podhorec.
„Situácia sa ale dramaticky zmenila, keď sa vo Veľkej Fatre vplyvom kalamity začalo hromadiť veľké množstvo suchého dreva. Toto drevo bolo náchylné na vznik lesných požiarov. V roku 2007 v oblasti Oznice vypukol požiar na hornej hranici lesa, kde sa veľmi komplikovane dostávala ťažká technika. Musela nastúpiť aj letecká technika," približuje okolnosti požiaru vedúci Lesnej správy v Ľubochni. Oheň vtedy zničil približne dva hektáre lesa.
„Nastala dilema, kde čerpať vodu. Najbližšia vodná plocha je na Hrabove, a tá je pomerne ďaleko.
Dolina je zavretá a nemá dobré letové podmienky. Nosnou myšlienkou obnovenia tajchu bolo vytvorenie nádrže, ktorá ochráni les nielen v Ľubochnianskej doline, ale aj v priľahlých oblastiach. Veľká Fatra nemá vodnú plochu, z ktorej by sa mohla v takejto situácii čerpať voda," dodáva. Obnovením tajchu sa tak výrazne skrátil čas na hasenie prípadného požiaru na území Veľkej Fatry. Zatiaľ, našťastie, nevyužili vodu z nádrže na tento účel.
Rieku posilnili nazbieranou vodou z nádrží
Ľubochnianska dolina bola v minulosti významná pre aktívnu ťažbu dreva už od stredoveku. Spočiatku ho ťažili miestni obyvatelia len pre vlastné potreby a splavovali po rieke.
Odľahlé miesto a ťažko prístupný terén prinútili drevárov zjednodušiť si už aj tak náročnú prácu. V závere doliny vybudovali v roku 1812 nádrže, čím zvýšili prietok Ľubochnianky, a tak drevo prepravovali jednoduchšie.
Vyšný a Nižný Tajch sú typickou súčasťou doliny. Pred- tým, ako po rieke spúšťali drevo, museli v priehradách nahromadiť veľké množstvo vody. Uzavreli stavidlá a tajchy sa naplnili zvyčajne do rána. Nahromadená zásoba vody po otvorení vytvorila dostatočne silný príval, aby splavila aj veľké množstvo dreva.
Práce začínali už v apríli. Ako prvé spúšťali narezané kláty dreva, potom metrovicu a na záver plte. Kláty putovali naprieč dolinou rýchlosťou až 12 kilometrov za hodinu.
Na niektorých miestach v Hutách, Kračkove a Salatíne možno ešte dnes spozorovať bočné výdrevy koryta rieky. Spevnili ich do výšky dvoch brvien, čím zvýšili objem prúdiacej vody a opäť uľahčili plavbu masívneho nákladu.
Tajchy nahradila lesná železnička
Využívanie rieky na prenášanie dreva trvalo do roku 1909. Nároky na prepravu sa zvyšovali s pribúdajúcim objemom vyťaženého dreva. Postavenie jedinečnej úzkorozchodnej lesnej železničky, prvej elektrifikovanej trate v Rakúsko-Uhorsku, znamenalo postupný zánik tradičného spôsobu dopravy dreva.
Tajchy postupne chátrali a zostali z nich len zvyšky pôvodnej podoby. V posledných štyroch desaťročiach boli v dezolátnom stave.
Dnes je nanovo zrekonštruovaný len Vyšný Tajch, Lesy SR zatiaľ neplánujú na Nižnom Tajchu podobnú opravu.
