RUŽOMBEROK. Občianske združenie RosArt vzniklo s cieľom prispieť k rozvoju a podporiť kultúrny a umelecký život v meste. Skladá sa zo štyroch zložiek, RoseMusa - Ružomberská hudobná scéna, RoseLita - Ružomberský literárny klub, RosaThea - Ružomberské neprofesionálne divadlo a RosaGaleria - Ružomberská výtvarná scéna.
Náplňou činnosti združenia je organizovanie kultúrnych a umeleckých podujatí, pôsobenie neprofesionálneho divadla, usporadúvanie seminárov, školení a kurzov, šírenie osvety, hľadanie talentov v regióne aj podpora vzdelávania amatérskych a profesionálnych umelcov.
V regióne žije veľa umelcov, chýbajú im možnosti
Založenie združenia nie je dôsledkom vymyslenej potreby, ale pocitu, že v Ružomberku chýba priestor a príležitosti venovať sa umeniu. Profesionálni a amatérski umelci z okolia nemajú dostatok príležitostí, aby sa mohli prejaviť, ukázať svetu.
„V Ružomberku a okolí žije mnoho kvalitných hudobníkov, výtvarníkov, literátov, ktorí radi využijú ponúknutý priestor pre sebarealizáciu a prezentovanie svojich schopností. Preto veríme, že naša snaha a aktivita nebude márna ani zbytočná.
Keby sme tento projekt nerobili s vierou a nádejou, že má zmysel a bude fungovať, nešli by sme do toho," priblížila Marianna Stančoková, ktorá založila RosArt.
Priviedla ju k tomu veľká túžba hrať divadlo, ďalšia činnosť združenia z nej už len prirodzene vyplynula. Založením združenia chce pri-spieť aj k podpore lokálpatriotizmu v jeho najčistejšej podobe.
Muži sa zatiaľ veľmi do ochotníčenia nehrnú
Jednou z činností občianskeho združenia je aj divadelné pôsobenie, ktorého iniciátorom je aj známy ružomberský režisér Martin Papčo. Pri prezentovaní nápadu založiť ochotnícke divadlo sa stretli s pozitívnou reakciou zo strany mesta, ktoré im prisľúbilo podporu najmä v otázke hľadania vhodných priestorov pre nácviky predstavení.
Na prvom konkurze do budúceho ochotníckeho zoskupenia sa ukázalo takmer 20 záujemcov, ktorí chcú prispieť k rozvoju neprofesionálneho divadla v meste.
„Nešlo o klasický konkurz, skôr o stretnutie Ružomberčanov, divadelných nadšencov so zástupcami nášho združenia. Boli sme radi, že záujem o umenie tohto druhu v Ružomberku prejavilo toľko ľudí, ktorí majú chuť hrať a tvoriť," priblížila Stančoková.
Väčšinu osadenstva však tvorili dámy, no keďže divadlo, ako aj život, je o ženách aj mužoch, chcú osloviť aj ich. Stačí prekonať ostych a prísť.
Našli veľa duší, prahnúcich po umení
Už počas prvého stretnutia s budúcimi hercami zistili, že v Ružomberku žijú ľudia, ktorí majú, rovnako ako členovia združenia, chuť hrať a aj sa hrať, možno i prekonať samých seba, aby robili radosť ostatným aj sebe.
Pomocnú ruku môže priložiť každý, kto má najmenej tridsať rokov, nechýba mu chuť, zodpovednosť a záujem o dlhodobú spoluprácu. „Mal by byť trvalo usadený v Ružomberku, ochotný vydržať aspoň tri sezóny a, samozrejme, má aj potrebnú dávku exhibicionizmu."
A akí sú Ružomberčania herci? „V žiadnom prípade by som si to nedovolila hodnotiť, dôležité je chcenie, to totiž búra mnohé bariéry.
Detským divadlom zahodia masku všednosti
RosArt vypĺňa prázdne miesto v ružomberskej kultúre krátko a zatiaľ vnímajú len pozitívne ohlasy verejnosti. „Ľudia, umelci majú záujem s nami spolupracovať na projektoch, ktoré v najbližšej budúcnosti chystáme," priblížila Stančoková.
V prvej, asi mesačnej fáze, sa chcú lepšie divadelne spoznať, odhaliť svoje schopnosti a možnosti. Potom sa budú naplno venovať prvému predstaveniu, ktoré orientujú na detského diváka. Ochotníci sa stretávajú v Björnsonovom dome v Ružomberku vždy v pondelok podvečer.
Premiéru prvého predstavenia by chceli odohrať už v júni. Keďže bude určené deťom, svetlo sveta uzrie pri príležitosti medzinárodného dňa detí.
„Detské divadlo pomáha dospelým odviazať sa, zhodiť zo seba masku všednosti a umožní im byť aspoň na chvíľu beztrestne niekým iným. Myslíme, že dospelý v úlohe dieťaťa oveľa ľahšie objaví svoje skryté schopnosti a pomôže mu to aj k lepšiemu hereckému sebapoznaniu."
Kultúra sa ocitá mimo oblasti záujmu
„Nemyslím si, že Ružomberok nežije aj kultúrou. No doba aj ľudia sa zmenili. Ak majú možnosť navštíviť nejaké, aj kvalitné kultúrne podujatie, často uprednostnia iný, možno pohodlnejší, spôsob trávenia voľného času," povedala Marianna Stančoková.
Kultúru a umenie možno rozvíjať, podľa jej slov, len na určitom stupni rozvoja spoločnosti. Ľudia musia uspokojiť najskôr nižšie potreby a potom vzniká priestor na uspokojovanie prahnúcej duše po hodnotách ako je, napríklad, aj umenie.
Kultúra nielen v Ružomberku, ale na celom Slovensku je odkázaná na financovanie z rôznych grantov, podporných fondov a sponzorov. Touto cestou sa vydá RosArt. Jedným z ich zámerov je vymyslieť aj inú, trvalo udržateľnú a fungujúcu možnosť financovania, aby neboli odkázaní na príležitostný zdroj aj v kultúre potrebných peňazí.
Ako zabrániť odsúvaniu kultúry mimo oblasť záujmu a vrátiť ju do spoločenského života verejnosti? Práve iniciatívou a snahou pohnúť veci dopredu," odpovedala Stančoková.
