„Už sa neviem súťaže dočkať.“ Marián bol tak dobre pripravený, že zamiešal karty aj pri prelomení svetového rekordu v točení pizzou.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Marián Lorenčík sa vlani po prvýkrát zúčastnil na Medzinárodnom veľtrhu Expo Pizza v Las Vegas v americkej Nevade. Keď tam pred rokom cestoval, nebol do súťaže ani zaregistrovaný. Cestu do Ameriky a účasť aj víťazstvo v prestížnej súťaži si totiž vysníval len desať dní pred ňou. „Bol to veľmi živý sen, nasledoval som ho,“ vysvetlil. Cítil však, že mu boli nebesá naklonené, a tak ho nič nemohlo zastaviť. Kúpil si letenku, objednal hotel. „Mal som šťastie. Stretol som sa s prezidentom súťaže, ktorý mi pomohol zaregistrovať sa. Všetko šlo absolútne perfektne.“
Keďže už vlani mladý muž zaznamenal na súťaží v pečení pizze a jej točení obrovský úspech, rozhodol sa, že tohto roku prelomí svetový rekord práve v točení pizzou jednou rukou nad hlavou. Celý rok poctivo trénoval.
Výsledok? Prekonal svetový rekord. Najúspešnejším mužom sveta bol však len do chvíle, keď Japonca Kazuya Akaogi, vlaňajšieho víťaza, vyprovokoval k nadľudskému výkonu. Rekord a zlato nakoniec skončili v rukách japonského mladíka. Marián Lorenčík si odniesol zo súťaže striebro a obaja nechali ďaleko za sebou svojich súperov. Časy hovoria za všetko. Kazuya Akaogi 7:24.53, Marian Lorenčík 6:57.31, ale tretí David Sommers mal čas len 2:32.72.
Ako bolo tohto roku na majstrovstvách sveta v príprave a akrobacii s pizzou?
- Super. V disciplíne kto vydrží nad hlavou krútiť pizzu najdlhšie bez roztrhnutia, aby pizza sa neustále točila, som sa dostal do finále a mal som najlepší čas. Vo finále nás bolo päť súťažiacich. Traja z troch rozličných štátov: USA, Japonec a ja. Z klobúka sme si losovali poradie vo finále. Mal som číslo tri a starý držiteľ svetového rekordu Japonec mal číslo päť. Najlepší svetový rekord do roku 2010 bol 4 minúty 18 sekúnd a jeho držiteľom bol niekoľko rokov práve Japonec.
V tejto disciplíne minulý rok som bol veľmi slabý. Dosiahol som čas len 24 sekúnd. Ale tento rok som šokoval na súťaži úplne každého. Bol som dobre pripravený a vytrénovaný. Dosiahol som nový svetový rekord 6 minút 57 sekúnd.
Bol to úžasný pocit vedieť, že v tom momente som jediný na svete, kto má svetový rekord a najlepší čas. Ale radovanie netrvalo dlho. Japonec šiel posledný a podarilo sa mu točiť pizzu nad hlavou viac ako 7 minút. Takže som dostal striebro. Ostatní súťažiaci sa nedostali ani cez 2 a pol minúty. Po súťaži mi Japonec povedal, že som ho dostal pod obrovský tlak. Ešte nikdy nikto totiž neprekonal hranicu tri minúty, len on. Keď ma videl, že točím pizzu už viac ako šesť minút, vraj som mu dobre zavaril.
Vďaka tomuto výkonu som sa stal členom jeho akrobatického tímu Redjapan. Vo veľmi blízkej budúcnosti začínam s týmto tímom vystupovať a súťažiť na turné okolo sveta.
Absolvovali ste aj iné disciplíny okrem točenia pizzou nad hlavou?
- Áno. Zúčastnil som sa aj súťaže v pečení národnej pizze. Každý mal pomocníka, len ja nie. Prečo? Las Vegas nie je lacné miesto, preto som si pomocníka nemohol dovoliť. Súťažilo nás 65 družstiev z mnohých krajín od Austrálie, Japonska, Francúzska, Švédska, Talianska, Kanady, cez Aljašku, Hawai, Veľkú Britániu až štáty USA. Všetko šlo super. Rozhodcovia oceňovali kvalitu, štýl, spôsob pečenia a výberu pece, chuť, výzor.
Keďže sa mi nepodarilo priniesť do USA vlastné prísady na pizzu kvôli zákonu o potravinách, musel som nájsť originálny taliansky obchod s kvalitnými talianskymi prísadami, ako sú čerstvé droždie, 00muka, najlepšiu taliansku klobásu, čerstvú mozzarelu, olivy, basil a originálne talianske paradajky. Našiel som ten najlepší market v Las Vegas. S talianskym majiteľom sme dôkladne vybrali pravé prísady.
Pizza s nimi vyšla úžasne od výzoru až po chuť. Musím povedať, že som mal asi tie najkvalitnejšie produkty, s akými som dosiaľ robil. Ale aj poriadne veľa stali (smiech). Jediná vec, ktorá nevyšla, bolo to, že rozhodcovia mali spor medzi súťažiacim predo mnou kvôli zmene teploty pece. Ja mám však zlozvyk pozrieť na teplotu a keďže som nebol spokojný, v poslednej chvíli som zmenil pec. Bolo to v danej chvíli jediné riešenie napriek tomu, že som musel s mojou pizzou kráčať viac ako 100 metrov, kým som ju dal do pece, ktorá mala vhodnú teplotu a priamy oheň. To mi trošku sťažilo podmienky.
Kým porota spor vyriešila, moja pizza čakala desať minút, pokiaľ sa k nim dostala. Verím, že práve čakanie ovplyvnilo výzor pizze a výsledok súťaže. Dovolím si povedať, že som bol veľmi spokojný s pizzou a očakával som víťazstvo. V Amerike dávajú prednosť tučnejšej pizze z viac cesta. Ja som robil klasickým talianskym spôsobom. Nakoniec moje pizze skončili, ak nerátame USA, na štvrtom mieste a vo svete na deviatom mieste. Mám z tohto obrovského úspechu veľkú radosť.
Mali ste čas počas súťaže či po nej spoznávať Las Vegas?
- Až po troch dňoch súťaže som si doprial päť dní dovolenky. Keďže rád fotografujem, urobil som bohatú kolekciu fotografií Las Vegas. Trošku si zahral aj v kasínach, čo sa mi veľmi rátalo.
Jedným zo silných zážitkov bola aj návšteva divadla, kde vystupoval David Coprfild. Po predstavení som sa s ním aj porozprával. Divadlo bolo totiž malé, takže nebolo zložité sa k nemu dostať. Musím povedať, že je úžasný. Sledoval som ho len z niekoľkých metrov a on nechal zmiznúť osemnásť ľudí pred mojimi očami.
Už viete povedať, čo vám prinieslo víťazstvo v súťaži?
- Tak ako vlani, opäť som dostal veľmi dobré ponuky na prácu, a to v Los Angels, New Yorku a Las Vegas. Možno niekedy v budúcnosti o nich pouvažujem.
Tiež bolo veľmi úžasné, že na letisku mi ponúkli vzhľadom na to, že som reprezentoval Veľkú Britániu, letieť prvou triedou. Letel som spoločnosťou, kde letenka v prvej triede stojí asi 11 500 eur. Zdalo sa mi to až neuveriteľné, aké šťastie mám.
Reprezentovali ste na súťaži Veľkú Britániu. Zaznelo na nej, že ste zo Slovenska?
- Pri niektorých fotografovaniach som mal v rukách vlajku Veľkej Británie, lebo moja pizzeria sa nachádza v Londýne. Ale na súťaži v mikrofóne ma prezentovali ako Slováka, ktorý robí vo Veľkej Británii a reprezentuje pizzeriu Pulcinella. Doma v Liptovskom Mikuláši som takmer každý mesiac, takže obe krajiny, Slovensko aj Veľká Británia, sú mi blízke.
