VÝCHODNÁ. Aj keď situácia ovčiarov nie je v súčasnosti závideniahodná, najlepší chovatelia hodili starosti na niekoľko hodín za hlavu a vo Východnej odhalili kúsok svojho kumštu návštevníkom ovčiarskych slávností. Za zvuku pastierskych spiežovcov a bľačania oviec ľudia ochutnávali syrové špeciality, ktoré sú dôležitou súčasťou nielen slovenskej kuchyne, ale aj histórie.
Témou číslo jeden u mnohých ovčiarov bola budúcnosť slovenskej bryndze, ktorá je, podľa mnohých z nich, na ceste k záhube. Na Slovensku sa totiž predáva aj dovezená bryndza, ktorá má pramálo spoločné s tou, ktorá sa vyrába na lúkach našich podhorských salašov z čistej ovčej hrudky.
Padol slovenský rekord v ťahaní syrovej nite
Návštevníci mohli vlastnými chuťovými pohárikmi otestovať rozdiel medzi bryndzou kúpenou v supermarkete a tou, ktorú vyrobili bačovia z Východnej priamo na mieste. Okrem toho previedli výrobu ovčieho syra, ktorý išiel medzi ľuďmi doslova na dračku. Pripravili ho z čerstvo nadojeného mlieka a posypali soľou. Dôkazom bol tanier syra, ktorý bol v priebehu niekoľkých sekúnd prázdny.
Na Ovenáliách hľadali najlepší ovčí syr, údený aj neúdený, ovčiu bryndzu, žinčicu, oštiepok, kozí syr, baraní guláš, ale aj najkrajšiu ovcu. Jedným z najväčších diváckych lákadiel bola súťaž v ťahaní syrovej nite. Skúsené syrárky pred očami ľudí ukázali svoju zručnosť a bleskovú prácu, ktorá vyrážala dych. Veď Marta Tužinská z Kosorína pokorila minuloročný slovenský rekord, za niekoľko minút vytiahl z jediného kilogramu ovčej hrudky až 142 metrov dlhú syrovú niť.
Liptovský syr zbieral trofeje
„Žinčica a bryndza nahrádzajú modrú tabletku, svoje o tom vedia naše ženy,“ prízvukoval niekoľkokrát bača z Lúžnej. Liptovské syrové výrobky ocenila aj odborná porota. Najlepší ovčí hrudkový syr, údený aj neúdený, vyrobili ovčiari zo salaša v Bobrovci. Zlato za najlepšiu bryndzu dostalo Poľnohospodárske družstvo v Liptovských Revú- cach, prvenstvo medzi žinčicami si odniesli ovčiari z Lúžnej a titul majster syrár putoval do rúk bačov z Bobrovca.
Výrobcovia sa zhodli, že čistá ovčia bryndza zo salaša je len o niekoľko centov drahšia ako obyčajná, ale jej vplyv na zdravie je oveľa vyšší.
„Bryndza, ktorá sa vyrába tak, ako sme sa to naučili od našich predkov, obsahuje veľmi veľa zložiek, ktoré sú prospešné pre naše zdravie. Je to tým, že nie je pasterizovaná, všetky pôvodné zložky, ktoré príroda sústredila do ovčieho mlieka, sa v nej nachádzajú bez zmeny a ich účinky sú úžasné. Pasterizáciou sa znehodnotí mnoho zložiek, od enzýmov aj niektoré vitamíny, ale aj iné zložky, ktoré sa nachádzajú v našich bylinkách,“ vysvetlil Libor Ebringer z prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý sa zaoberá zdravotnými účinkami bryndze. „Teplota nad 50 stupňov celzia poruší vlastnosti liečivých rastlín. Ak sa bryndza vyrába tradičným spôsobom, jej biologická aktivita sa zachová tak, ako bola do mlieka pôvodne dodaná,“ priblížil Ebringer.
Ovčiarstvo je súčasťou slovenského vidieka
V záujme všetkých ovčiarov a výrobcov syrových výrobkov je, aby sa ich remeslo zachovalo. Medzi nich zamieril aj minister pôdohospodárstva Zolt Simon. „Teší ma, že z roka na rok stúpa predajnosť výrobkov priamo zo salaša. Bol by som rád, keby slovenská bryndza zostala zachovaná. Je ale dôležité, aby si každý zákazník pozrel, čo kupuje, či je to bryndza vyrobená na Slovensku, alebo z inej krajiny dovezená falšovaná bryndza,“ povedal minister.
Stavy oviec sú oproti minulému roku stále nízke. Z ovčieho sa nevyrobí toľko syra ako z kravského, ale nedá sa z neho falšovať bryndza. Nekvalita bryndze vychádza zo snahy obchodných reťazcov predávať za čo najmenej na úkor kvality. Tým, že budú ľudia kupovať slovenský výrobok, nefalšovanú bryndzu, dajú prácu aj našim ovčiarom a bačom. Slovenský zákazník je ochotný za dobrý a kvalitný výrobok zaplatiť.
Otázka ale je, ako ju budú výrobcovia označovať, či bryndza, alebo slovenská bryndza. Z prieskumov vyplýva, že zákazník je ochotný zaplatiť viac za čistú bryndzu. Minister nechápe, prečo by na ňu nemohli napísať, že je to slovenská bryndza, a tým ju odlíšiť od tých, ktoré sa dovážajú z iných krajín. Zabezpečila by sa tak ochrana a národná propagácia. „Nie je naším záujmom likvidovať ovčiarstvo, chceme ho dostať na pevnejšie miesto, než je dnes. Výraz bryndza je typický nielen pre Slovensko, ale aj pre Poľsko, Česko, Bulharsko a Rumunsko. Slovenskú bryndzu pred dvoma mesiacmi u nás takmer nik nevyrábal, dnes už mnoho výrobcov používa označenie Slovenská bryndza, nielen bryndza. Ak ich bude viac, ministerstvo sa bude podieľať na mediálnej kampani,“ dodal Simon.
„Slovenská bryndza je chránené zemepisné označenie v Európskej únii a je vyrobená z ovčieho mlieka. V kódexe je zakotvené, že bryndza má mať najmenej 51 percent ovčej zložky. Robili sa testy, z ktorých ale vyplynulo, že v niektorých z nich boli len tri percentá ovčiny, je to totálne švindľovanie,“ povedal Igor Nemčok, predseda Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.
Pravú ovčiu ľudia nepoznajú
Ovčiari majú rovnaký názor na nedostatok osvety medzi ľuďmi. Tí, ktorí vedia oceniť jej kvalitu, vyhľadávajú len čistú ovčiu bryndzu.
„Je smutné, že ľudia sú veľmi málo informovaní o stopercentnej ovčej bryndzi. Na obale každej by malo byť výrazne napísané, o akú bryndzu ide. Treba šíriť dobré meno syrových výrobkov, slovenské ovčiarstvo by to mohlo zachrániť,“ povedala Mária Ilavská z Poľnohospodárskeho družstva vo Važci. To, že sa na Slovensku predáva výrobok s malým podielom ovčiny s označením bryndza, sa nepáči ani vedúcej mliekarne v Liptovskej Lúžnej. „Neschvaľujem to, čo sa u nás deje. Bryndza by mala byť len čistá, ovčia. Cenový rozdiel medzi pravou a falšovanou je minimálny, čistá ovčia je ale oveľa zdravšia.“
Cena ovčieho rúna pomaly stúpa
Na Slovensku chovajú ovčiari v súčasnosti 400-tisíc kusov oviec. Za posledné tri roky sa zvýšili stavy o 60-tisíc. Ceny jahniat sú nízke, preto si ich chovatelia radšej nechávajú a vyrábajú výrobky. Ročne u nás vyprodukujú 18-miliónov litrov ovčieho mlieka. Veľké podniky vykúpia približne 10 miliónov, zvyšok sa spracuje na drobno na salašoch.
Okrem problematiky chovania oviec a výroby syra sa na Ovenáliách zamerali aj na strihanie oviec, návštevníkom predviedli doslova kus umenia.
Na strihaní oviec sa, podľa Milana Margetina z Ústavu chovu oviec a kôz, nedá zbohatnúť, aj keď kedysi mala ovčia vlna hodnotu zlata. Ovce vyzliekajú z rúna jeden až dva razy do roka a jeden strihač vystrihá za pracovnú smenu 300 až 350 oviec. Za jednu dostane najviac euro, a preto, ak sa chcú uživiť, strihači chodia pracovať aj do zahraničných fariem.
„Výkup vlny sa konečne zlepšil, je to surovina, ktorá má stále svoju hodnotu. Za kilo vlny dnes ostanú 50 až 70 centov. Dbá sa nielen na rýchlosť a šikovnosť strihačov, ale aj na kvalitu ostrihania a samotného rúna,“ dodal Margetin.
