VAVRIŠOVO. „Dlho Švihrovská bitka alebo správnejšie Bitka pri Vavrišove ostávala v rovine povestí, bájí či piesní. Známa je najmä povesť o fatamorgáne alebo Piťova duma,“ načrela do minulosti Marcela Feriančeková, predsedníčka Hornolipotovského kuruckého regimentu vo Vavrišove.
Rekonštrukcia bitky pri Vavrišove po dva roky vždy v auguste bola lákadlom pre záujemcov z celého Slovenska. Ako vznikla?
-V roku 2008 vzniklo občianske združenie Hornoliptovský kurucký regiment, od jeho začiatku sme spolupracovali s moravským Valašským zborom portášskym z Valašskej Bystřice. Obe obce pripravili veľký medzinárodný projekt, ktorého cieľom bolo vybudovanie Múzea kuruckých tradícií, dva ročníky rekonštrukcie Bitky pri Vavrišove z roku 1709, zorganizovanie vedeckej konferencie na túto tému, vydanie zborníka z konferencie, postavenie pomníka Bitky pri obecnom úrade a vydanie monografie o dejinách obce. Zborník z konferencie bol nominovaný do súťaže Kniha Liptova 2010 a v čitateľskom hlasovaní vyhral.
Čo teda ďalej?
- Nebolo by dobré prerušiť kontinuitu usporadúvania podujatia. Chceme pokračovať ďalej, ale ekonomická situácia donútila obec, aby od organizácie tejto akcie odstúpila. V občianskom združení sme sa dohodli, že podujatie zorganizujeme na vlastné náklady a vo vlastnej réžii.
Takže 6. augusta kuruci a labanci budú vo Vavrišove?
- Áno. Rozhodli sme sa, že akciu urobíme, ale s inou štruktúrou scenára rekonštrukcie. Diváci sa môžu tešiť na nové a, dúfam, aj zaujímavé predstavenie. Naši „priatelia v boji“ sú ochotní do Vavrišova prísť doslova zadarmo, len za stravu. Nakoniec to vyzerá tak, že v sobotu 6. augusta budeme mať okolo stovky bojovníkov. Už v piatok budú prichádzať vojská a budú stavať tábor. V sobotu návštevníci budú môcť zažiť aj pravý vojenský táborový život.
Čo to znamená?
- Vojaci sa budú pripravovať na ukážky bojov, čistiť zbrane, baliť patróny. V autentickej vojenskej kuchyni sa na otvorenom ohnisku budú variť jedlá, ktoré varili markytánky vojakom kedysi. Návštevníci si budú môcť vyskúšať streľbu z historických zbraní, odlievanie guliek z olova či razenie mincí. Deti sa zabavia v detskom kútiku.
Popoludní o 14. hodine položíme veniec k pamätníku Bitky pri Vavrišove 1709, nasledovať bude sprievod obcou. O 16. hodine odohráme epizódy z kuruckého bojového života. Bude to skladačka scénok od začiatku plného eufórie z vyhlásenia povstania, cez verbovačku, bojové scény, rabovačky, zbojstvo až po sklamanie z porážky, z nenaplnenia ideálov a sľubov. Ústredným motívom bude vavrišovská dedinka a ľudia v nej. Po bitke bude slávnostné defilé a dekorovanie vojsk, po večeri vatra a zábava s hudbou a tancom.
VIAC AKTUÁLNYCH FOTOGRAFIÍ Z AKCIE V SOBOTU NÁJDETE TU.
Ako ste sa vy osobne dostali do regimentu? Nie je to len záležitosť mužov?
- Nie celkom. Veľkým bádateľom v oblasti histórie kurucov v Liptove bol Miroslav Števček, pôvodom z Vavrišova. Ja som tiež mala blízko k histórii. Záujem o ňu sa preniesol aj na moje deti. Najmä starší syn Michal sa zaujímal o vojenskú históriu.
Tak sa stalo, že asi pred piatimi rokmi som sa s Miroslavom Števčekom stretla a povedala som mu, že syn by mal záujem o hľadanie artefaktov z kuruckého obdobia. To bol asi ten prvotný kontakt. Keď chcel neskôr M. Števček robiť oživenie Bitky pri Vavrišove, prišiel s ponukou na spoluprácu. Bola to výzva, nedalo sa odmietnuť. Spolu so synom sme sa stali členmi občianskeho združenia Hornoliptovský kurucký regiment. Všetci sme kuruci, iba on je labanec.
Hráte v niektorej scénke spoločne so synom?
- Máme naštudovanú scénku Lapanie zbehnutého kuruca, ktorá je divácky vďačná a kde Miško hrá labanca, ktorý zbehol od kurucov. Hrám jeho matku. Kuruci ho nájdu, zatknú, prebehne rýchly vojenský súd s rozsudkom smrti a poprava. Miško sa naučil padať, ja bedákať. Keď prvýkrát na Michala v scénke mierili, doma mi povedal: „Mama, to bol taký hlúpy pocit.“
S takýmito scénkami vystupujete po celom Slovensku?
- Áno, máme už celkom slušný repertoár: od čestnej stráže a slávnostnej salvy, cez verbovačku, vojenský súd, prepady a rabovanie až po aktívu účasť na veľkých historických rekonštrukciách.
Zbalíme stany, kuchyňu s dobovým riadom, zbrane a delo, žrde, koly, lavice, stoly, dobové poľné lôžka, nasadneme do mikrobušteka s prívesom a ideme.
Aké dobové jedlá počas akcií varíte v kotle na ohni?
- Najradšej máme zemiaky s kyslým mliekom, hoci zemiaky ešte v období kurucov u nás neboli. Varíme aj kapustnicu s mäskom, šošovicový prívarok s klobáskou alebo kuracie mäso či krkovičku. Všetko varíme v jednom kotle a podávame s chlebíkom. Niekedy robíme z múky, vody a byliniek aj placky.
V našej kuchyni nenájdete žiaden plast, jeme z drevených misiek, drevenými lyžicami, pijeme z cínových pohárov alebo z hlinených krčiažkov.
Koľko vás je nadšencov pre kurucov?
- Momentálne dvadsaťpäť. Osem martykániek, tie zabezpečujú kuchyňu, v bojoch ošetrujú ranených, ale máme aj dve dievčatá-bojovníčky.
Po akciách je zvykom vyplácať vojakom žold v dobových minciach. V našom prípade budeme vyplácať v libertášoch, ktoré vydával František II. Rákoci. Mince sa volali libertáše, lebo mali nápis Pro libertate. U nás to budú medené mince s týmto nápisom a erbom Hornoliptovského kuruckého regimentu.
Budeme si ich tlačiť sami v tábore, kde budeme mať raznicu. Kto bude mať z návštevníkov záujem a dostatočnú silu, môže si ich vyraziť sám alebo mu pomôžu naši vojaci.
Kostýmy si šijete sami?
- Niečo nám šili v Liptovskom Mikuláši, niečo v Smižanoch, ale často si šijeme a upravujeme odevy sami a niečo nájdeme aj v second handoch. Určité veci musia byť ako originál. Napríklad, uniformy a zbrane.
Keďže sa z nich strieľa, musia mať, takzvané tormentačné skúšky. Dvakrát ročne absolvujeme ostré streľby olovenými guľkami na terč a tiež poradový výcvik. Nedávno sme absolvovali aj výcvik šermu šabľou.
A čo reč kurucov a labancov?
- V tomto máme rezervy. Veľmi nám pomáha docent Peter Chrastina z Trenčína, ktorý nám, okrem iného, zohnal francúzsky vojenský poriadok. Ten by sme si mali naštudovať a počas vojenských akcií používať nemecké, maďarské, aj francúzske povely.
Aký je to pocit prejsť z našej doby do dávnej histórie?
- Zo začiatku sme mali mierne obavy, ako budeme v dobovom oblečení vyzerať. Privykli sme si však veľmi rýchlo. Postavíme dobový tábor, prezlečieme sa a žijeme dobou, ktorú hráme.