VÝCHODNÁ. O prehliadku elektrárne je veľký záujem a cesta k povoleniu na vstup do elektrárne je pomerne jednoduchá.
Žiadosť o exkurziu vie spoločnosť prevádzkujúca elektráreň vybaviť rýchlo a povolenie príde obratom. Jej vedenie dosiaľ povolilo takmer všetky prehliadky.
Najnavštevovanejšia je elektráreň na dolnej nádrži. Návštevníci, ktorí si vodnú elektráreň obhliadnu a oboznámia sa s jej zariadením a funkciami, hodnotia technické dielo veľmi pozitívne.
Kúpanie v nádrži je nebezpečné
Vedúci Hydrocentra Čierny Váh Artúr Schwarcz hovorí, že jedinečný výhľad z hornej nádrže Neznáma láka v peknom počasí nielen peších a bicyklistov, ale mnohokrát, napriek zákazu, aj motorizovaných návštevníkov.
„Niektorí zvedavci dokonca prechádzajú za ochranné zábradlia a chodia bližšie k vode, čo považujem za vrchol nezodpovednosti. Stačí len malá nepozornosť a

pokus môže skončiť tragicky.“
O tom, že to nie je nádrž určená na kúpanie, informujú mnohé tabuľky. Všeobecný zákaz pre motorové vozidlá považuje Artúr Schwarcz v súčasnosti za potrebný.
„Komunikácia je účelová a nie je tak udržiavaná, aby bola zabezpečená. Vstup je možný len so súhlasom vlastníka teda, Lesov SR.“
Dielo sprístupňujú pre všetkých
Spoločnosť prevádzkujúca vodnú elektráreň robí aj skupinové prehliadky. Najčastejšie sú to školské exkurzie, ale o prehliadku majú záujem aj iné skupiny.
Jediné obmedzenie pre vstup je čas. Elektráreň je pre prehliadku k dispozícii v pracovných dňoch v čase do druhej hodiny popoludní, keď sú k dispozícii technici pre sprevádzanie.
Spoločnosť, okrem individuálnych prehliadok, každoročne organizuje v rámci projektu otvorená elektráreň deň otvorených dverí.
„Najčastejšie sa ho snažíme pripraviť na deň detí. Elektráreň býva v tom čase otvorená pre všetkých, ktorých technické dielo zaujíma a chcú ho vidieť zblízka,“ doplnil vedúci hydrocentra.
Pripravujú informácie aj o histórii
Do budúcnosti plánuje vedenie spoločnosti aj niektoré zlepšenia, aby hydrocentrálu na Čiernom Váhu mohlo navštíviť ešte viac záujemcov. Pripravujú aj viac informácií o histórii výstavby elektrárne a jej naj– bližšom okolí.

V súčasnosti je na malom návrší pri odbočke do Kráľovej Lehoty z hlavnej cesty medzi Liptovským Hrádkom a Breznom umelecké dielo znázorňujúce tri privádzače k turbínam prečerpávajúcej vodnej elektrárne (PVE) Čierny Váh.
„Kto nepozná symbolické dielo, prejde okolo bez povšimnutia. Preto uvažujeme o informačných tabuliach pri vstupoch do elektrárne. V súčasnosti sú takéto tabule len v areáli, tesne pred vstupom do budovy elektrárne,“ dodal A. Schwarcz.
PVE Čierny Váh je špeciálny typ vodnej elektrárne, ktorá poskytuje najmä podporné služby pre elektrizačnú sústavu. Nepracuje podľa denného diagramu
zaťaženia, to znamená, že nedodáva energiu do siete pravidelne.
Princíp vodnej elektrárne je založený na prečerpávaní vody do hornej nádrže v čase, keď je energie v sieti dostatok alebo prebytok.
Budovali ju v drsných podmienkach
Vodné dielo pozostáva z dvoch nádrží. Horná leží na krasovej plošine Vyšné Sokoly v nadmorskej výške 1 160 metrov nad morom. V údolí, tri kilometre za Svarínom približne pätnásť kilometrov od Liptovského Hrádku, je v nadmorskej výške 733 metrov nad morom dolná nádrž.
Voda sa, v čase energetického nedostatku, z hornej nádrže po prekonaní výškového rozdielu prečerpá cez turbínu, ktorú poháňa generátor. Dostáva do dolnej nádrže a vyrába elektrickú energiu. Zo siedmich turbín je jedna typu Kaplan, ostatné typu Francis.
PVE Čierny Váh sa môže hrdiť najväčším výkonom v strednej Európe a súčasne je

najvyššie položenou elektrárňou na Slovensku.
Do prevádzky ju uviedli v roku 1982 a bola najväčšou vodnou elektrárňou v Československu.
Myšlienka postaviť vodnú elektráreň na Čiernom Váhu sa zrodila už v medzivojnovom období. Stavitelia pred realizáciou vyberali z niekoľkých projektov a pri technickom prevedení sa inšpirovali švajčiarskymi vodných elektrárňami.
Zaujímavosťou je, že stavebné práce na hornej nádrži prebiehali v drsných klimatických podmienkach.
Sezónne výkyvy teplôt sa tu pohybovali od mínus 38 až plus 31 stupňov celzia, rýchlosť vetra siahala do 160 kilometrov za hodinu a snehová pokrývka sa priemerne udržala päť až šesť mesiacov.

