LIPTOV. Len na Váhu a Čiernom Váhu ministerstvo životného prostredia označilo 25 miest, ktoré sú vhodné na výstavbu. Na celom Váhu by teda malo, podľa vládou schválenej koncepcie, do roku 2030 pribudnúť spolu 28 malých vodných elektrární.
Váh preteká Liptovom v úseku 60 kilometrov. Znamená to teda, že priemerne každé dva kilometre vyrastie malá vodná elektráreň.
Rybári varujú, že sú príliš husto za sebou a ohrozujú nielen ryby, ale aj ostatný život v rieke a jej okolí. Hydroenergetici označujú, z hľadiska využitia tokov, za najzaujímavejší horný tok Váhu od Bešeňovej po Krpeľany.
Na jedenástich kilometroch má byť päť elektrární
Malé vodné elektrárne by teda mali pribudnúť, napríklad, v Liptovskom Mikuláši, Kráľovej Lehote, Liptovskej Teplej, Podturni, Stankovanoch, Hubovej. V Ružomberku plánujú až päť vodných elektrární v úseku jedenástich kilometrov. O jednu menej by malo byť aj v Ľubochni. Od sútoku Belej s Váhom po Uhorskú Ves by mali vyrásť tri elektrárne.
„Priečne hate malých vodných elektrární narušujú pozdĺžnu kontinuitu a prepojenosť vodných biotopov. Znamenajú radikálnu zmenu a negatívne ovplyvnia režim toku rieky,“ povedal Anton Žabenský, aktivista z Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky, ktoré bojuje proti rastúcej výstavbe malých vodných elektrární na rieke Hron.
Výstavba nie je až taká výhodná, ako sa zdá
Cieľom Európskej únie je zabezpečiť, aby sa do roku 2020 vyrábalo 14 percent celkovej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad, slnka, vody, vetra.
„Pokiaľ pripočítame aj elektrárne na veľkých priehradách, Slovensko vyrába 22 percent elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov,“ zdôraznil Žabenský.
Výstavbu 368 malých vodných elektrární podporí únia sumou 160 miliónov eur. Okrem toho vláda bude prispievať zo štátneho rozpočtu výrobcom elektrickej energie, ktorú získajú z obnoviteľných zdrojov až pätnásť rokov.
Jej výkupná cena je 1,6–násobne vyššia ako tržná cena, teda tá, ktorú vyrábajú atómové, tepelné a veľké vodné elektrárne. „Rozdiel zaplatíme my z daní," upozornil aktivista.
V konečnom dôsledku sa teda, podľa Žabenského, výstavba malých vodných elektrární neopláca, pretože okrem tvrdého zásahu do životného prostredia, nevyrobia toľko energie, koľko sa do nich investuje.
Obce nebudú mať lacnejšiu elektrinu
Žabenský upozorňuje na úskalia malých vodných elektrární. Okrem porušenia prirodzených tokov riek, zdôrazňuje negatívne vplyvy na životné prostredie, ryby, zmeny prítokových a odtokových pomerov, ktoré môžu spôsobiť povodne.
Rizikom sú aj pre nedostatočný prechod ľadových krýh, narušenie hladiny podzemnej vody alebo blízkosť hatí pri výpustoch odpadových vôd.
Na výstavbu malej vodnej elektrárne potrebuje investor súhlasné stanovisko príslušného úradu životného prostredia. Dôležité slovo majú aj obce, pretože výstavby elektrárne by mali zapracovať do svojich územných plánov.
„Pokiaľ obce schvália na svojom území výstavbu elektrárne, nebudú mať z toho žiadne výhody. Elektrina nebude lacnejšia, pretože to naše zákony neumožňujú. Podielové dane bude firma odvádzať tam, kde má sídlo. Okrem toho sa môžu rozlúčiť s rozvojom turizmu a zatraktívnením okolitej prírody,“ povedal Žabenský.
Zároveň poukázal na to, že keď štát prestane podporovať prevádzkovateľov malých vodných elektrární, zostanú betónové priehrady záťažou na pleciach obcí.
Ozývajú sa prvé náznaky pochybnosti
Jedným z orgánov, ktoré môžu povoliť alebo zabrzdiť výstavbu, sú obce. Žabenský však varuje, pretože nesúhlas poslancov neznamená definitívne nie. „Podnikatelia sa vrátia do obce, zmenia rétoriku a začnú dávať prázdne sľuby o lacnejšej energii, peniazoch na nové námestie, cesty alebo strechu na kultúrnom dome," zdôraznil.
„Minulý rok bola na obecnom úrade súkromná firma, ktorá nám oznámila, že v našom katastri postaví elektráreň. Sľúbili, že budeme mať lacnejšiu elektrinu, no od tejto návštevy sa viac neozvali. Výstavbou elektrárne nie sme veľmi nadšení, pretože by mali byť aj v susedných obciach, teda nahusto vedľa seba,“ povedal Rudolf Baleja, starosta dolnoliptovských Stankovian.
Súkromná firma požiadala obec Podtureň o povolenie výstavby malej vodnej elektrárne. Zastupiteľstvo ju predbežne zamietlo a vyžiadalo si doplniť chýbajúce informácie o vplyvoch na životné prostredie, spodné vody a ochrane pred povodňami od nezávislých odborníkov.
„Konkrétne sme sa ešte nevyjadrili. Musíme si byť istí, že výstavba by splnila všetky kritériá pre dostatočnú ochranu životného prostredia, majetku našich ľudí a obce,“ vysvetlil Marián Vojtík, starosta Podturne.
Turisti a vodáci na rieky s elektrárňami nechodia
Návštevnosť stredného toku Hronu sa znížila pre jedinú elektráreň na štvrtinu.
„Na našich tokoch sa začala v minulých rokoch rozvíjať vodná turistika. V porovnaní so zahraničím je ešte stále v plienkach. Jej ďalší rast sa zastavil a na úplnú likvidáciu už postačí výstavba len pätiny z plánovaných elektrární,“ povedal Jaroslav Baran zo Slovenského klubu turistov.
„Skanalizované koryto, so stojacou vodou bez brehových porastov, rýb, vtákov, so zahnívajúcim bahnom, plávajúcimi odpadkami a haťou, ktorú treba nebezpečne obchádzať aj niekoľko stoviek metrov, to určite nie je ten správny relax pre citlivé duše hľadajúce oddych na našich riekach,“ vysvetlil dôvod úbytku turistov Baran.
Ak sa postavia citlivo, prírodu nepoškodia
Hydroenergetici zdôrazňujú, že riečne toky sú obnoviteľným a nevyčerpateľným zdrojom energie v porovnaní s inými klasickými zdrojmi, ako sú tepelné alebo jadrové elektrárne.
Naviac, sú zdrojom vlastným, pretože hydroenergetický potenciál je prírodným bohatstvom štátu a palivo do tepelných a jadrových elektrární sa dováža za stále rastúce ceny. Vodné a malé vodné elektrárne neznečisťujú ovzdušie a neprodukujú žiadny odpad.
Vodné a malé vodné elektrárne majú aj dlhú životnosť, päťdesiat až sto rokov, nízke prevádzkové náklady a vyžadujú malý počet zamestnancov, pretože sú väčšinou riadené diaľkovo.
„Pri citlivom a technicky správnom riešení nespôsobujú devastáciu prírodného prostredia, transformujú ho na novú kvalitu, pričom pri celkovom zhodnotení všetkých efektov býva využitie hydroenergetického potenciálu ekologicky prínosné,“ povedal profesor Peter Dušička, vedúci katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Hate rozdelia populácie rýb
Rybár z Liptovského Mikuláša poukazuje na dôsledky malých vodných elektrární, ktoré už fungujú. „Vidíme výruby pôvodných brehových porastov, zanesené dno, nefunkčné rybochody, zmenu kvality vody, nárast výšky podzemnej vody. Malé vodné elektrárne znemožnia migráciu rýb, vrárane chránených druhov, za neresom a potravou. Reálne hrozí, že populácie rýb rozdelia hate elektrární,“ opísal Tomáš Gonda z Liptovského Mikuláša.
„Nebudeme mať z elektrární žiadne výhody. Naopak tie budú mať podnikatelia, ktorí prídu k slušnému prísunu peňazí na úkor zničeného životného prostredia,“ varoval rybár.
Pravidlá výstavby biokoridorov neexistujú
V poslednom období sa venuje veľká pozornosť aj návrhu rybovodov pri vodných stavbách. Profesor Dušička upozorňuje, že na Slovensku neexistujú žiadne záväzné pravidlá na ich výstavbu, ako je to bežne v zahraničí, kde sa už kombinujú rybovody, napríklad s priepustmi pre športovú plavbu.
„Nerobí sa žiadny systematický výskum týchto objektov, a tak sú úplne rozdielne názory na ich konštrukciu a fungovanie od zainteresovaných strán, ktorými sú Štátna ochrana prírody, Slovenský zväz rybárov, projektanti a podobne,“ vysvetlil Dušička.
Chýbajúce pravidlá a výskum sťažujú využívanie hydroenergetického potenciálu aj napriek tomu, že v marci tohto roka schválila vláda Koncepciu využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov do roku 2030 na návrh ministerstva životného prostredia.
„Táto koncepcia sa bez riešenia najmä spomínaných problémov prakticky nedá realizovať,“ uzavrel Dušička.
Výhodnejšie sú prečerpávacie elektrárne
Vhodným riešením využitia vody na získavanie elektrickej energie je, podľa Žabenského, výstavba prečerpávacích elektrární.
„Je to jediné technologicky dokonale zvládnuté riešenie. V dobe, keď je nadbytok výroby elektrickej energie, spustí sa elektráreň do čerpacieho režimu a voda sa pumpuje zo spodnej nádrže do hornej. Elektráreň spotrebováva nadbytočnú energiu v sieti a hromadí ju v hornej nádrži. V prípade nedostatku energie v sieti prečerpávacia elektráreň začne vypúšťať hornú nádrž cez sústavu výkonných turbín a vyrába energiu do preťaženej siete,“ vysvetlil občiansky aktivista.
