RUŽOMBEROK. Ružomberský stavebný úrad vydal rozhodnutie o povolení asanácie, teda zbúrania, pre viac ako tri desiatky budov v areáli Solo. Medzi nimi sú dielne, výrobné haly, sklady, ale aj nedávno zrekonštruované riaditeľstvo.
Majiteľom pozemkov, a teda aj budov, je spoločnosť Mondi SCP, ktorá dostala povolenie na odstránenie väčšiny stavieb, v ktorých kedysi prekvital papierenský priemysel. Búracie práce by mala spoločnosť dokončiť do leta 2016.
Napriek súhlasu stavebného úradu spoločnosť tvrdí, že v areáli nevznikne holá pláň a budovy nezrovná so zemou. „Asanácia sa týka len tých stavieb, ktoré ohrozujú bezpečnosť ľudí a sú v nevyhovujúcom technickom stave,“ potvrdil Ľubomír Čech, hovorca spoločnosti. Zároveň však dodal, že riaditeľstva sa bagre nedotknú.
Múzeum výroby papiera zatiaľ nebude
Spoločnosť pred časom uvažovala o prevádzkovaní múzea výroby papiera, ktoré v Ružomberku siaha až do 17. storočia. Vhodné priestory by mohla nájsť, napríklad, v budove riaditeľstva, ktorá má historickú hodnotu.
„Momentálne neuvažujeme, že by sme takéto múzeum prevádzkovali sami. Svoju činnosť potrebujeme v plnej miere sústrediť na výrobu a predaj papiera v nie jednoduchej situácii na trhoch,“ dodal Čech.
Ľudia, ktorí majú záujem o históriu ružomberského papiera, môžu zatiaľ svoju zvedavosť utíšiť iba v expozícií Liptovského múzea.
Solo nechráni pamiatkový zákon
Budovy v areáli Solo nie sú v zozname národných kultúrnych pamiatok a ani ich Pamiatkový úrad nevytipoval na zaradenie do tohto zoznamu. Nie sú ani v evidencii pamätihodností mesta Ružomberok. Napriek tomu sú medzi nimi aj také, ktoré sú zaujímavé svojou architektúrou a históriou.
„Z existujúcich stavebných objektov, nachádzajúcich sa v areáli Solo, má nesporne historickú hodnotu súčasná administratívno-prevádzková a čiastočne aj jedna z výrobných budov,“ povedal Peter Kulašík z ružomberského pracoviska Krajského pamiatkového úradu.
Sú ošarpané a ekonomicky nepríťažlivé
Stavby, v ktorých vznikla moderná výroba papiera v meste, teda zrejme stretne rovnaký osud, ako väčšinu pamiatok industriálnej architektúry, ktoré majú smolu, že nie sú pod ochranou paragrafov. V priebehu rokov stratili lesk, peniaze na ich obnovu sa hľadajú ťažko a je ekonomicky výhodnejšie ich zbúrať, hoci sú súčasťou histórie.
„Staré budovy, ktoré boli v minulosti dôležité pre priemysel a život mesta, sú súčasťou kultúrneho dedičstva a tvoria identitu urbanizovaného územia. V prípade industriálnej architektúry mesta Ružomberok o to viac, že súvisia s dejinami mesta,“ povedal P. Kulašík.
Na ochranu by malo myslieť aj mesto
Od doby svojho vzniku po postupný ekonomický nárast produkcie bol priemysel impulzom hospodárskeho a spoločenského rozvoja mesta. „Industriálna architektúra 19. a 20. storočia je svedkom doby, v ktorej bol priemysel jedným z nezanedbateľných mesto-tvorných prvkov,“ spresnil pamiatkar.
O zachovanie industriálnej architektúry by sa mala preto starať v prvom rade samospráva, ktorá by sa mala snažiť o jej začlenenie do organizmu mesta.
„Program uchovania industriálneho dedičstva by mal byť v prípade Ružomberka začlenený do zásad ekonomického a kultúrno-spoločenského rozvoja mesta,“ povedal Kulašík a odcitoval ružomberského rodáka, profesora a architekta Štefana Šlachtu: „Nie je to len o paragrafoch, je to najmä o kultúrnosti a vzťahu k hodnotám a dedičstvu“.
Stojí na mieste medeného hámra
S výrobou papiera začali v Ružomberku už v 17. storočí v malej prevádzke na výrobu ručného papiera. Na tradíciu nadviazal Jakub Klein, ktorý sa považuje za otca priemyselnej výroby papiera v Ružomberku.
Predchodca dnešného Sola vyrástol prestavbou medeného hámra na pravom brehu Revúcej v rokoch 1889 až 1893. Továreň neskoršie zmenila majiteľa a prešla výraznou rekonštrukciou a rozšírením. V roku 1910 tam pracovalo približne sedemsto ľudí. V roku 1936 podnik účastinári odpredali koncernovému podniku živnostenskej banky Solo, spojené akciové sirkárny a lučebné továrny v Prahe. Následne fabrika prešla reorganizačnými zmenami až po akciovú spoločnosť Mondi SCP.
