LIPTOVSKÁ ANNA. Obec chce zastaviť čas, ktorý zo staručkého kostola postupne urobil ruinu a snaží sa ho zachrániť. Aby ho dostali do povedomia verejnosti, usporiadali Svätoanský výstup na skalné bralo Čerenová.
Premiérový výstup na skalnú terasu nad Liptovskou Annou so širokým výhľadom na všetky okolité kopce a dediny spájal v sebe hneď tri línie.
Ivan Bella, starosta Liptovskej Anny a zároveň otec myšlienky výstupu chcel, aby sa ľudia športovo vyžili, dozvedeli sa zaujímavosti z histórie regiónu a zároveň aj duchovne pookriali.
„Dlhodobo za venujeme myšlienke záchrany nášho unikátneho kostolíka, ktorý patrí k najstarším nielen v Liptove, ale aj na Orave. Chceli by sme ho dostať do povedomia ľudí, no nechceme sa zamerať iba na strohé konštatovanie o problémoch pri získavaní peňazí na jeho záchranu. Práve preto sme sa rozhodli, že ho verejnosti priblížime populárnou formou,“ povedal Bella.
Pomohla im v tom patrónka obce svätá Anna, ktorá drží ochrannú ruku nad obcou a zároveň jej bol zasvätený ranogotický kostol, z ktorého dnes zostalo len torzo.
„Výstup, z ktorého by sme chceli urobiť tradíciu, sme pomenovali podľa nej a dátum načasovali na deň, v ktorom je v kalendári jej meno,“ spresnil starosta Liptovskej Anny.
Výhľad od Malej Fatry po Vysoké Tatry
Myšlienka výstupu na Čerenovú sa uchytila. Plagátiky a sociálna sieť urobili svoje, veď na prvý ročník prišlo takmer dvesto turistov, čo je dvojnásobne viac ako stálych obyvateľov Liptovskej Anny.
„Zhromaždili sme sa pri kostolíku, kde sme spolu s Petrom Švecom, účastníkom výstupu, porozprávali základné informácie o jeho histórii, význame pre región a potrebe uchovania pre ďalšie generácie,“ zdôraznil Bella.
Nenáročný výstup na bralo z Liptovskej Anny zaberie priemernému turistovi približne 45 minút. Preto je túra vhodná pre všetky vekové kategórie a za pomerne málo námahy dostane návštevník hodnotnú odmenu, úchvatný výhľad na panorámu liptovských hôr, polia a dediny, ktoré má doslova ako na dlani.
Z brala sa ozýval spev národovcov
K samotnému skalnému bralu Čerenovej sa viažu rôzne legendy. Jedná z nich hovorí o tom, že na brale stálo kedysi drevené hradisko.
„V minulosti sa tu pravidelne schádzali národovci a v obrodeneckých rokoch sem vystupoval spevokol zo stoličného Liptovského Mikuláša, spievali tu rôzne národné piesne. Takže výstup je po niekoľkoročnej pauze nadviazaním na históriu, kedy sa takéto výstupy konali pravidelne,“ povedal spoluorganizátor výstupu Peter Švec.
Kríž vyniesli hore na vlastných pleciach
Súčasťou výstupu bolo aj posvätenie štvormetrového symbolu slovanstva, dvojkríža, ktorý z brala stráži okolie. Kríž osadili pred výstupom. Skupina miestnych dobrovoľníkov vyniesla na vlastných pleciach hore najprv vrecia s cementom, vodu a železo na ukotvenie.
Najprv museli na brale pripraviť všetko na to, aby mohli pripevniť kríž. Potom vyniesli brvná a na vyhliadke ich zmontovali na dvojkríž.
„Keď sme vystúpili na Čerenovú, kňaz z Liptovského Trnovca, ktorý má na starosti aj našu farnosť, kríž posvätil. Vďaka patrí nielen jemu ale aj Libuši Svitekovej, ktorá ho s netradičnou žiadosťou oslovila,“ povedal Bella.
Zabávali sa na spôsob svojich predkov
Každý, kto na Čerenovú vystúpil, dostal poukážku na občerstvenie. Turistom padol vhod guláš z diviny, či grilované klobásky.
Príjemnú atmosféru stretnutia na spôsob našich predkov, na lúke pri vatre, dokonale dotvárala živá cimbalová hudba Sláčik z Liptovského Mikuláša.
„Takto sa stretávali ľudia aj kedysi, v dobrej vôli, nálade, pri jedle a muzike. Prvý ročník Svätoanského výstupu sme spojili s vynesením a posvätením dvojkríža. Aj nabudúce výstup nejako ozvláštnime, možno sa bude z brala ozývať spev ako počas obrodeneckých rokov,“ uzavrel Bella.
