Horský záchranár: Mobil pri búrke nevypínajte

O jedenástej predpoludním sa v horách láme počasie, na túru treba preto vyrážať najneskôr hodinu po svitaní.

LIPTOV. Horskí záchranári zo Žiarskej doliny nedávno zachraňovali trojicu turistov, ktorých zastihla na vrchu Príslop búrka.

Do hrebeňa udrel blesk, turisti boli päť metrov pod ním a elektrický výboj ich zasiahol nepriamo. Všetci utrpeli popáleniny, dvoch museli zniesť záchranári.

Okrem toho, že sa skryli tesne pod hrebeň, urobili základnú chybu. Výstup si zodpovedne časovo nenaplánovali. Keď boli na hrebeni a zasiahol ich blesk, bolo približne päť hodín podvečer.

„O jedenástej predpoludním sa v horách láme počasie. Preto je dôležité, aby ľudia vyrážali v lete do hôr najneskôr hodinu po svitaní, na vrchole boli ešte pred obedom a v doline na spiatočnej ceste okolo druhej popoludní,“ vysvetlil základné pravidlo letnej turistiky Roman Švanda, náčelník Oblastného strediska Horskej záchrannej služby Západné Tatry.

Najúčinnejšou radou, ako sa správať v búrke, je vôbec sa do nej nedostať. Blesk je nevyspytateľný a nebezpečný, človek pred ním nie je nikdy v bezpečí, najmä na horách.

Sledovať počasie pred túrou aj počas nej

Skúsení turisti a horskí záchranári upozorňujú, že hoci leto spravidla sprevádzajú slnečné dni, počasie sa mení veľmi rýchlo. Preto by si mali ľudia pred túrou pozrieť predpoveď počasia, ak hlásia búrky, túru je lepšie presunúť na iný dátum.

Ak ani to tvrdohlavých návštevníkov hôr neodradí a túru neodložia, dôležité je sledovať dianie nad hlavou. Do tridsiatich minút sa môže radikálne zmeniť jasné nebo na zamračenú oblohu.

Kopcovité oblaky s tmavou farbou, vysoké aj desať kilometrov, znamenajú prichádzajúcu búrku. Oblačné vežičky, vyrastajúce zo spoločnej základne v dopoludňajších hodinách, sú jej istým príznakom. Rovnako ako dvíhajúci sa vietor, ochladenie a klesajúci tlak.

Tri sekundy sa rovnajú jednému kilometru

Leto je typické vysokými teplotami a vlhkosťou. Teplý a veľmi vlhký vzduch vystupuje do vyšších polôh a so stúpajúcou výškou sa ochladzuje. V studenom vzduchu sa vyzráža vzdušná vlhkosť a vytvárajú sa búrkové mraky,“ opísal Švanda.

Pri náhlom pribúdaní oblačnosti, ktorá často pokrýva celú oblohu a oblaky sa začnú sfarbovať do šeda až čierna, je najvyšší čas premýšľať nad zostupom do údolia, napríklad na horskú chatu.

Vzdialenosť búrky sa dá vypočítať jednoduchou rovnicou. Zvuk sa šíri rýchlosťou 330 metrov za sekundu, teda každé tri sekundy od blesku do hromu znamenajú, že búrka je od nás vzdialená jeden kilometer.

Napríklad, ak zbadáme blesk a začneme počítať a pri zvuku hromu sme skončili pri čísle 21 sekúnd, znamená to, že búrka je od nás približne sedem kilometrov.

Čupnúť si na nevodivý predmet

Pri spozorovaní príznakov búrky, ktorými sú tmavá obloha a ochladenie, je najlepšie najkratšou trasou zísť z hrebeňa alebo vrcholu čo najhlbšie do doliny. Zásah v okruhu do pätnásť metrov od vyvýšeniny je asi desaťkrát pravdepodobnejší než vo vzdialenosti sto metrov.

„Ľudské telo je vodivé, pretože ho zo 70 percent tvorí voda. Aj keď neudrie do neho, ale do zeme, prúd sa z miesta úderu nemusí šíriť kolmo k zemskému jadru, ale po povrchu,“ spresnil Švanda.

Horský záchranár varuje pred nebezpečenstvom nepriameho zásahu bleskom.

„Mokrá zem je po daždi vodivá, no človek je vodivejší. Ak je prúdu veľa, vyberá si najvodivejšiu cestu. Preto, ak človek kráča dlhými krokmi alebo beží, je vysoká šanca, že cez neho prebehne. Preto je dôležité robiť krátke kroky, najlepšie čupieť na suchom predmete,“ opísal Švanda.

Núdzový úkryt môže poskytnúť aj veľká jaskyňa, no pozor na dostatočný odstup od priestoru nad hlavou, bočných stien a vzdialenosti od vchodu do jaskyne. Aj v tomto prípade by si mal človek čupnúť na suchý predmet, aby sa izoloval od zeme.

Oceľové reťaze sú v búrke ako obrovský bleskozvod

Na rovnom teréne, napríklad na lúke alebo poli, je človek najvyšším bodom v teréne a môže pôsobiť ako bleskozvod.

Nebezpečný je okraj lesa, bezpečnejšie je vo vnútri lesa. Za búrky sa musíme vyhnúť všetkým osamelo stojacim stromom. Ak je človek na lúke, mal by nájsť priehlbinu, čo najviac sa schúliť a čupnúť alebo sadnúť si do nej na suchý nevodivý predmet, napríklad karimatku. Jednoducho, človek by nemal nad zemou výrazne vyčnievať.

Náčelník Oblastného strediska Horskej záchrannej služby Západné Tatry zdôraznil nevyspytateľnosť blesku tým, že nemusí zákonite udrieť tam, kde je vyvýšenina.

„Udiera tam, kde je najvodivejšia zem, aj sto metrov pod hrebeňom. Človek by musel byť výborný geológ a dokonale poznať stav zloženia hornín zeme, po ktorej kráča. Môžu v nej byť železné rudy, ktoré sú pre blesk vodivejšie ako iné horniny,“ konštatoval Švanda.

Veľmi nebezpečné sú zaistené cesty s oceľovými lanami, reťazami a rebríkmi, ktoré tvoria obrovský bleskozvod. Od nich sa treba pri búrke držať čo najďalej.

Vypnúť telefón nie je najšťastnejšie riešenie

Existuje veľa rád, ako sa správať v búrke a znížiť tým riziko zásahu. Mnohé z nich sa nezakladajú na pravde, alebo sú druhoradé. Zbaviť sa kovových predmetov, napríklad turistických paličiek, termosky, krosien na vaku, telefónu.

Turistický výstroj a jeho bežné používanie ale nepredstavuje v búrke to najväčšie nebezpečenstvo. Blesk je totiž natoľko nepredvídateľný, že človek pred ním nie je nikdy v absolútnom bezpečí.

„Tým najjednoduchším pravidlom pre laikov je úplne sa vyhnúť búrke,“ poradil Švanda.

Vypnúť či nevypnúť v horách mobilný telefón počas búrky?

Magnetické pole človeka je oveľa väčšie ako pole telefónu či ostatných bežných kovových predmetov, ktoré má človek pri túre so sebou. Preto je úplne jedno, či má telefón počas búrky zapnutý alebo vypnutý.

„Práve naopak, najhoršie, čo môže človek urobiť, je vypnúť mobil. Odreže sa tak od jedinej možnosti, ako si privolať v núdzi pomoc. Nikto iný okrem neho nepozná pinkód a v strese si málokto uvedomí, že na číslo 112 sa dá dovolať aj bez zadania kódu,“ uzavrel náčelník Oblastného strediska Horskej záchrannej služby Západné Tatry.