DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Počas povstania bunkre postavila skupina Kosatec pod vedením kapitána Kučeru. V roku 1988, za podpory odboru kultúry ONV v Liptovskom Mikuláši, sa skupina nadšencov zo Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v Liptovskom Mikuláši rozhodla pôvodné partizánske zemľanky opraviť.
Čiastočnej rekonštrukcie sa s podporou ministerstva obrany bunkre, prístupové chod-níky k nim a smerové tabule dočkali aj v roku 2006. Za viac ako dvadsať rokov od rozsiahlej opravy bunkre veľmi schátrali.
„Počas prechádzky ich navštívil riaditeľ liptovského mliekarenského koncernu Miroslav Maňásek. Keď videl, v akom žalostnom stave sa nachádzajú, pomohol nám zabezpečiť prostriedky na rekonštrukciu,“ vysvetlil koordinátor projektu Ján Machovič.
Pomáhali aj horskí záchranári
Projektovú dokumentáciu pre Oblastný výbor (OblV) SZPB bezplatne vypracoval architekt Pavol Bobák. Potom urobili predbežný rozpočet a hľadali zručných remeselníkov, ktorí urobia odborné rekonštrukčné práce.
„Drevo nám venovalo urbárske spoločenstvo z Iľanova. V blízkosti bunkrov označili stromy, ktoré sme mohli spíliť a použiť na stavbu. Zbavili nás tak komplikovaného problému s dopravou v náročnom teréne. Guľatinu pre napílenie dosák, potrebných na strechy zemľaniek, venovali pozemkové spoločenstvá z Vrbice a Ploštína,“ dodal J. Machovič.
Zo šiestich bunkrov sa postupom času dva úplne rozpadli. Keď sa začiatkom leta dobrovoľníci pustili do obnovy, začali práve od najviac poškodených stavieb. S úpravou terénu a likvidáciou pôvodných dvoch bunkrov im pomohli záchranári z Horskej záchrannej služby v Jasnej.
„Partiu zabezpečil náčelník Michal Matoš. S dopravou materiálu a s pomocnými prácami nám pomohol aj Obecný úrad v Demänovskej Doline. Keď boli terénne práce hotové, mohli sme sa pustiť do výstavby nových bunkrov podľa pôvodných plánov. Úprava terénu, výstavba, odpracované brigádnické hodiny plus ostatné náklady vyšli na približne tritisíc eur. Do konca leta sa nám podarilo úspešne obnoviť dva bunkre, upraviť okolie a chodníky okolo zemľaniek,“ dodal koordinátor projektu.
V okolí pre lepšiu orientáciu osadili aj informačné a orientačné tabule so sprievodným textom. Mikulášskemu SZPB ich venoval majiteľ reklamnej firmy Vladimír Rengevič.
V druhej etape obnovia ďalšie tri
V rekonštrukcii chcú pokračovať aj v druhej etape. Plánujú ešte obnoviť ďalšie tri bunkre. „Všetko závisí od financií. Verím, že sa nám ich v priebehu tohto a budúceho roku podarí zabezpečiť, aby sme projekt obnovy partizánskych bunkrov v Krčahove dotiahli do konca,“ doplnil J. Machovič.
Jedným z posledných žijúcich pamätníkov, ktorý si na najväčšiu slávu bunkrov v Krčahove pamätá, je predseda OblV SZPB v Liptovskom Mikuláši Pavol Chrapčiak.
Protifašistický odboj zažil na vlastnej koži. Liptovský vojnový veterán zaspomínal, že keď povstalecké územie na Slovensku Nemci zo všetkých strán obkľúčili, po dvoch mesiacoch povstalecká armáda ustúpila.
„Otvorené boje s nemeckými jednotkami už nemali význam. Generál Rudolf Viest preto vydal 27. októbra 1944 rozkaz na ústup z Banskej Bystrice na Donovaly. Onedlho rozpustil povstaleckú armádu a súhlasil s jej prechodom na partizánsky spôsob boja,“ vysvetlil P. Chrapčiak.
Obsadením Banskej Bystrice nemeckými jednotkami sa v podstate skončil odpor povstaleckej armády ako organizovaného celku. Keď sa súvislá obrana zrútila, vedenie rozhodlo o ústupe povstalcov do hôr. V odpore mali pokračovať partizánskym spôsobom boja.
„Veliteľ 1. československej armády na Slovensku bol plukovník Ján Golian. On určil za veliteľa druhej taktickej skupiny plukovníka Michala Širicu, ktorý poveril kapitána Martina Kučeru brániť úsek severnej strany Nízkych Tatier od Veľkého Boku cez Demänovskú dolinu až po Váh.
S povstaleckými vojakmi strážil obranný úsek Červený kút - Čertovica. Jeho úlohou bolo zabrániť, aby sa Nemci cez masív Nízkych Tatier dostali do Banskej Bystrice. Po ústupe si 28. októbra 1944 dal kapitán vojakov nastúpiť. Vyzvali ich, aby tí, ktorí chcú prejsť na partizánsky spôsob boja, vystúpili napravo, a ktorí v boji končia, nech vystúpia naľavo,“ dodal vojnový veterán.
Bunkre budú mementom doby
Na partizánsky spôsob boja prešlo približne dvesto mužov. Potom cez Čertovicu a po hrebeni Nízkych Tatier smerom na Ďumbier prešli do Demänovskej doliny.
„Potrebovali sa niekde usadiť, niektorí sa preto ubytovali v provizórnych salašoch či kolibách, ale mohli tam zostať len krátko. Prvé táborisko si neskôr vybudovali pod Krakovou hoľou. Asi v polovici decembra 1944 spolu so skupinou Chruščov pod velením kapitána Lošakova vytvorili brigádu Stalin. Sídlom veliteľského štábu v Liptove sa až do 15. januára 1945 stalo Krčahovo. Brigáda sa potom zúčastňovala deštrukčných akcií proti fašistickým vojskám a pri oslobodzovaní horného Liptova,“ dodal P. Chrapčiak.
Zrekonštruované bunkre majú slúžiť nielen domácim, ale aj zahraničným návštevníkom. P. Chrapčiak povedal, že majú byť mementom, aby sa na vojnové udalosti z rokov 1940 – 1945 nezabúdalo, aby sa dostali do povedomia mladých ľudí a oslovili aj podnikateľov regiónu Liptova, ktorí svojím sponzorstvom partizánske bunkre v Krčahove pomôžu zachovať.
„Tí, ktorí bojovali za našu slobodu, si to určite zaslúžia. Pred šiestimi rokmi sme preto rozhodli obnoviť aj tradíciu turistických pochodov na miesta spojené s vojnovými udalosťami v regióne. Pravidelne ich organizujeme k výročiu Slovenského národného povstania 29. augusta k Švermovmu pamätníku na Ostredku a následne turistickým pochodom z Lúčok k partizánskym bunkrom v Krčahove,“ uzavrel P. Chrapčiak.
