LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Známku inaugurovali v Dome Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši 3. decembra.
Autorom výtvarného návrhu známky je akademický maliar Robert Jankovič, príležitostnej pečiatky Adrián Ferda, pamätného listu Katarína Verešová z Múzea Janka Kráľa a autorom prítlače na obálku a karty maxima Ján Repček.
Fotograf aj etnograf
Život a dielo Pavla Socháňa priblížila Zuzana Nemcová z Múzea Janka Kráľa.
Narodil v roku 1862 vo Vrbici (dnes súčasť Liptovského Mikuláša) a patril k zakladajúcim osobnostiam slovenskej novodobej fotografie. Veľa jeho fotografií vyšlo aj na pohľadniciach.
Venoval sa tiež národopisnej a zberateľskej činnosti, zbieral a dokumentoval slovenské kroje, výšivky, keramiku, zaznamenával ľudové zvykoslovie. Zozbierané pred-mety vystavoval doma i v zahraničí, knižne vydal najstaršiu vzorkovnicu slovenských výšiviek a ornamentov. Bol plodným publicistom a prvým hlásateľom a redaktorom slovenského Rádiojournálu, venoval sa ochotníckemu divadlu, stál pri zrode Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Vydali na neho zatykač
Už počas študentských čias ho za propagáciu slovenského jazyka a literatúry označili za pansláva a vylúčili ho zo všetkých škôl v Uhorsku. Preto odišiel do Čiech, študoval na maliarskej akadémii v Prahe aj Mníchove, zameral sa aj na fotografiu. Výučný list fotografistu-živnostníka získal u najvýznamnejšieho pražského fotografa Eckerta. Vrátil sa na Slovensko a po dvojročnom pobyte v Liptovskom sv. Mikuláši sa presťahoval do Martina, kde si otvoril fotografický ateliér.
V roku 1914 na neho uhorská vláda vydala zatykač, preto s rodinou ušiel do USA, kde pôsobil ako novinár a zapojil sa do zahraničného odboja. Krátko po vzniku Československa sa vrátil do rodnej vlasti. Zomrel v januári 1941 v Bratislave, pochovaný je na národnom cintoríne v Martine.
Rozstrihali film
Po príhovoroch Jarmily Brichtovej, riaditeľky odboru pošty ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Martina Vanča, vedúceho Pofisu (Poštová filatelistická služba) a krátkom kultúrnom programe, v ktorom zahral na fujare Ivan Broska a na akordeóde Veronika Motýlová, nasledovala inaugurácia poštovej známky. „Pokrstili“ ju na kúsky nastrihaným starým, čierno-bielym filmom do fotoaparátu, ktorým známku posypal aj primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský a Adrián Ferda. Je autorom príležitostnej pečiatky, na ktorej je zobrazená vyšívaná vestička a po inaugurácii rozdával autogramy.
Primátor zase rozdával pamätné listy organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa podieľali na príprave inaugurácie poštovej známky P. Socháňa aj na výstave, ktorá bola jej súčasťou. Pripravil ju Klub filatelistov 53-06 Liptovský Mikuláš a predstavil ju Jozef Oško, posledný žijúci z pätice jeho spoluobnoviteľov.
Začínali u Dobrotov
„Činnosť klubu sme obnovili v roku 1961, mal som vtedy 18 rokov. Ale je písomný doklad, že existoval už v roku 1944 a sú indície, že už v 30. rokoch sa filatelisti v Liptovskom Mikuláši stretávali v hostinci u Dobrotov,“ prezradil J. Oško.
Výstavu tvorilo niekoľko samostaných blokov: historické pohľadnice Liptovského sv. Mikuláša, staré liptovské kostoly aj Rázusovie dom zvečnil akvarelom Anton Lucinkiewicz, súčasné ulice mesta zobrazil na svojich obrazoch Henrich Klečka, časť venovanú P. Socháňovi pripravili prcovníčky Múzea Janka Kráľa a inaugurácie poštových známok v Liptovskom Mikuláši priblížil na výstavných paneloch J. Oško.
Za posledných desať rokov bolo v meste inaugurovaných päť poštových známok spolu s obálkami prvého dňa a príležitostnými pečiatkami. Na jednej bolo zobrazené mesto, ostatné boli venované významným osobnostiam - Kolomanovi Sokolovi, Aurelovi Stodolovi M. M. Hodžovi a zatiaľ posledná P. Socháňovi.
„Na budúci rok by sme v Mikuláši chceli inaugurovať až dve poštové známky - jedna bude venovaná maliarovi Igorovi Rumanskému z Demänovej a druhá fotografovi Martinovi Martinčekovi pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia,“ prezradil Jozef Oško.
Maurícius nie je najdrahší
Na výstave boli mnohí filatelisti, medzi nimi Milan Tomko z Pavlovej Vsi, ktorý sa špecializuje na výtvarné umenie na poštových známkach. Jeho srdcovkou sú francúzski impresionisti. Dozvedeli sme sa od neho veľa zaujímavostí, aj to že najdrahšia známka na svete už nie je Modrý Maurícius, ako si mnohí myslia, ale Britská Guyana .
„V súčasnosti si už známky veľa ľudí nekupuje, lebo namiesto listov a pohľadníc si posielajú mejly a esemesky. Moderné sú 3D známky alebo samolepky, ktoré majú výhodu, že ich netreba lízať. V Rakúsku vydali dokonca textilné známky, na ktorých je akoby vyšitý plesnivec a horec,“ povedal filatelista.
