Irán je podľa Roberta Devečku často vykresľovaný v médiách západných krajín ako krajina z takzvanej osi zla, pričom formálne stojí pred hrozbou vojny s USA aj s Izraelom.
Aj to bol jeden z dôvodov jeho návštevy tejto krajiny, aby sa na vlastné oči presvedčil, aké sú skutočne pomery v tejto krajine a aká naozaj je.
Do krajiny priletel bez víz
„Myšlienka cestovať a samotné vycestovanie do Iránu prišla do mojej hlavy tak rýchlo, že som si nestihol vybaviť v predstihu ani víza,“ priznáva Robert.
„Vďaka skúsenostiam a znalostiam sveta som nepociťoval žiadnu averziu voči Iránu ani strach z neznámeho, keďže ma nie tak dávno dostatočne vycvičil Afganistan. I keď, priznávam, určité obavy som mal,“ pokračuje.
„Po prílete do hlavného mesta Teheránu na prekvapilo, akí sú tam ľudia milí a otvorení. Hoci som priletel bez víz a situáciu som musel hneď po prílete riešiť na imigračnom úrade, pocítil som len priateľské správanie zo strany úradníkov i bežných obyvateľov.“
Iránska dobrota a pohostinnosť u cestovateľa vzbudzovala úžas počas celého pobytu. Prinútili ho skonštatovať, že ľudia v Iráne sú absolútne úžasní a skvelí.
Irán ako klenot Perzie
Nie sú to však len ľudia, čo robia Irán skvelým a úžasným. Je to aj obrovské kultúrne dedičstvo a bohatá história.
Medzi najväčšie klenoty Iránu určite patrí mesto Esfahan v jeho centrálnej časti, ako aj ďalšie známe mesto Shiraz. To je vstupnou bránou do starodávneho hlavného mesta Perzskej ríše – Persepolis.
„Esfahan je považovaný za skutočne majstrovské dielo, akýsi klenot starodávnej Perzie a tiež za jedno z najkrajších miest celého islamského sveta. Zásluhu na tom má nespočetné množstvo zachovalých pamiatok, ktorými je mesto doslova prešpikované. O histórii mesta sa veľa informácií nezachovalo. Vie sa len, že prvé osídlenie na jeho území bolo už v staršej dobe kamennej. Na význame mesto získalo až v 10. storočí, keď sa stalo hlavným mestom veľkého štátneho útvaru a to sa podpísalo pod jeho rozkvet,“ prezrádza Robert o treťom najväčšom meste Iránu, kde populácia graduje na úrovni tesne pod hranicou 1,7 milióna obyvateľov.
Zároveň pripomína, že žiadny návštevník by si nemal nechať ujsť pamiatky, ako námestie Nakš-e džahán, ktoré sa nachádza na zozname UNESCO, bulvár Čahár bágh-e Abbásí, ktorý pre Esfahan znamená to, čo pre Paríž Avenue des Champs-Élysées, či paláce Alí Chapú, Čehel Sotún či Hašt Behešt (Palác ôsmich rajov), a tiež mešity, napríklad slávnu Šáhovu mešitu.
Bájny Persepolis
„Na svete existuje len málo miest, pri ktorých sa počas návštevy človeku naozaj rozbúcha od úžasu srdiečko a zaplaví ho pocit eufórie. Persepolis je práve jedno z takých,“ nadchýna sa Robert, pre ktorého na pomyslený zoznam výnimočných miest určite patrí podľa jeho rebríčka aj Taj Mahal v Indii, Machu Picchu v Peru, Veľký čínsky múr v Číne a podobné pamiatky veľkého historického a ľudského významu.
„Už názov mesta, Persepolis, vzbudzuje vznešené pocity a mesto skutočne aj také bolo. Jeho založenie sa datuje do dôb približne 518 rokov pred Kristom, pričom zakladateľ bol sám kráľ vtedajšej Perzskej ríše Dárius I. Veľký. Nechal mesto vystavať na obrovskej terase, sčasti vytesanej do hory a čiastočne umelo nasypanej.
Jeho obrovská rozloha mala demonštrovať moc jedného z najmocnejších vládcov staroveku, pričom pre predstavivosť iba základy samotného kráľovského paláca predstavujú rozlohu piatich futbalových ihrísk.
Po smrti Dáriusa I. Veľkého mesto ďalej zveľaďoval jeho pre nás viac známy syn Xerxes I. a po ňom ďalší vládcovia ako Artaxerxes I. a ďalší,“ pokračuje v rozprávaní.
Na margo spomínaného panovníka Xersexa: jeho osobu si možno pripomenúť v sfilmovanej podobe známeho filmu 300 - bitka pri Thermopylách, kde ako perzský kráľ porazil silnú armádu gréckej Sparty. Z pohľadu dejín tento krok zo strany perzského kráľa mal zničujúce následky.
„Plienenie Grécka Peržanmi malo pre samotné mesto Persepolis zdrvujúce následky. Až sa na poli dejín objavila superstar menom Alexander Veľký, ktorý dobyl Perzskú ríšu, nechal za trest v stave opitosti a počas jeho bujarých osláv bájne mesto Persepolis podpáliť za trest voči plieneniu Grécka Peržanmi počas výbojov kráľa Xerxesa I,“ informuje cestovateľ.
Aj napriek tomu má podľa neho toto bájne mesto čo návštevníkom ponúknuť i dnes a určite sa zapíše do srdca každého, kto ho navštívi.
Teheránsky bazár
Ďalšia z top atrakcií Iránu je podľa Roberta aj svetoznámy teheránsky bazár. Obchodníci tam obchodujú s rôznym tovarom viac ako tisíc rokov.
V podobe, akú má dnes, má už približne 200 rokov. Nie je to síce architektonický skvost, ale rozlohou, ponukou tovaru a vlastným hektickým životom ho možno právom zaradiť za miesto, ktoré stojí za návštevu.
„V podstate je to mesto v meste. Bazár je rozdelený do niekoľkých koridorov. Dĺžka niektorých dosahuje až úctyhodných 10 kilometrov. Okrem obchodov a stánkov je tam aj niekoľko mešít, guesthousov, bánk, reštaurácií. Nechýba dokonca ani požiarna stanica, ktorá je súčasťou bazáru. Medzi najviac zastúpené komodity, s ktorými sa tam obchoduje, patrí meď, papier, zlato, koreniny a koberce. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na textil.“
Toto megalomanské trhovisko vyzerá ako spleť chodieb a uličiek, ktorých každú stranu lemujú rôzne obchodíky i pouliční predajcovia. Je veľmi jednoduché sa tam stratiť.
„V niektorých koridoroch je stále také veľké množstvo neustále sa pohybujúcich ľudí, že miestami je až nemožné urobiť nákup. Rizikom je zastaviť sa, aby valiaci sa dav kráčajúcich ľudí niekoho nepošliapal,“ upozorňuje.
Pre Teheráncov to nie je len miesto, kde si môžu kúpiť veci, ktoré potrebujú, ale aj miesto veľkého spoločenského významu a pumpujúce srdce ekonomiky mesta či Iránu. Premelie sa tam viac ako 10 percent celkového obchodu v krajine.
Dobrý pocit z krajiny
Roberta počas cesty po Iráne neuchvátili len pamiatky alebo história, ale vytvoril si vlastný názor o tejto krajine.
„Irán je smerom na západ od nás vykresľovaný ako zlá krajina, kde vládne bezprávie, teror a všetko je tam zlé. Ja som však také niečo nespozoroval. Tak bezpečne, ako som sa cítil v Iráne, som sa necítil asi v žiadnej európskej krajine.
Krajina má perfektne vybudovanú infraštruktúru, sieť železníc, letísk a diaľnic. Cestovanie je tam bezproblémové a úroveň komfortu v niektorých prípadoch vyššia ako na Slovensku. Pozitívny fakt je aj to, že mnoho odvetví je dotovaných vládou, čo ocenia najmä zahraniční návštevníci z dôvodu až extrémne nízkych cien.
Krajina je, až na niektoré štvrte preľudneného hlavného mesta, príkladne čistá a upravená. Najúžasnejší sú tam však ľudia, ktorí sú vždy priateľskí a ochotní pomôcť,“ prezentuje Mikulášan svoj pohľad na krajinu.
Pri stretnutiach s Iráncami zistil, že ich mrzí, keď sa o ich krajine šíria dezinformácie.
„Bol som svedkom viacerých diskusií na túto tému. Niektorí ma vyzvali, aby som sa poobzeral a zhodnotil situáciu v krajine vlastnými slovami. Ja som mal z Iránu dobrý pocit,“ uzavrel mladý dobrodruh.
Autor: PACHO
