LIPTOVSKÁ KOKAVA. Takmer tri desaťročia boli skokanské mostíky pýchou športového areálu. Kovový šrot z posledného odviezli do zberných surovín.
Kokavčania mali vždy blízko ku skokom na lyžiach. Ich história v obci siaha do povojnového obdobia, teda štyridsiatych rokov minulého storočia. Prví priekopníci boli Vrbičanovci, Karol, Eugen, Dušan a Rudo. Mali síce rovnaké priezviská, ale všetci neboli bratia.
Ako chlapci začínali na prírodnom svahu pod Brehom, na mieste, kde neskôr vybudovali skokansko-združenársky areál. Tí najlepší chodili skákať na Jarolímkov mostík do Mlynickej doliny alebo aj do Čiech.
Keď torzo najväčšieho skokanského mostíka odpílili, v Liptovskej Kokave, tak definitívne uzatvorili združenársko-skokanskú kapitolu.
