LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Zo zachovaných historických materiálov aj legiend sa Antolová snaží podať obraz o zbojníckom kapitánovi z pohľadu mesta, v ktorom ho trpne vypočúvali a popravili obesením na hák. Mnohí Mikulášania vedia, že Jura Jánošíka v meste mučili a popravili. Ako samozrejmosť berú, že je najznámejším zbojníkom.
Mnohým však ani nenapadne, prečo sa stal takým známym a slávnym, keď v tom čase bol len jedným z mnohých zbojníkov a v porovnaní s nimi zbíjal pomerne krátko. Len rok a pol. Odsúdili ho a popravili veľmi mladého, mal len dvadsaťpäť rokov.
Vo svojej publikácii Jánošík, od skutočnosti k legende, to vysvetľuje, ako aj mnoho iných súvislostí, Ružena Antolová z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.
„Známym sa stal najmä preto, že ho popravili práve v Liptovskom Mikuláši, kde o viac ako sto rokov po ňom, v roku 1829, popravili aj posledného zbojníka Mateja Tatarku. Mesto bolo v tom čase kultúrnym centrom a jeho predstavitelia nechali o týchto udalostiach zmienky,“ poznamenala autorka.
Janko Kráľ urobil odpisy dokumentov
Spomenula, že Tatarkovu popravu videl Gašpar Fejérpataky Belopotocký, významná osobnosť mikulášskeho a slovenského kultúrneho života. Belopotocký o zážitku, ako videl, keď Tatarkovi sťali hlavu, nechal zápis vo svojom životopise.
„Vo svojom Vlasteneckom kalendári uverejnil zasa výťah z Tatarkovho testamentu. Takýmto spôsobom sa uchovali písomné svedectvá a ďalší ľudia okolo Belopotockého začali študovať písomnosti aj zo súdu a popravy Jánošíka. Napríklad Janko Kráľ či Ján Botto. Poprava Mateja Tatarku bola výrazným podnetom, že sa angažovaní a národne orientovaní ľudia začali viac zaujímať o Jánošíka z hľadiska historických faktov, pretože v tom čase legendy či piesne o ňom už boli známe,“ vysvetlila Ružena Antolová.
Janko Kráľ dokumenty nielen študoval, ale urobil aj ich overený odpis. „Z hľadiska histórie bolo veľmi dôležité, že takým výrazným spôsobom prezentovali práve Jánošíka. Vďaka Kráľovmu odpisu sa dokonca zachovala jedna časť súdneho spisu. Mnohé pôvodné dokumenty sa postrácali, keďže odvtedy študovalo túto časť histórie viac ľudí.“
Najvýznamnejšia legenda slovenského novoveku
Ruženu Antolovú jánošíkovská téma zaujala hneď, ako začala pracovať v Múzeu Janka Kráľa. Nielen preto, že je jednou z nosných tém múzea.
„Jánošík je zaujímavá téma aj z toho dôvodu, že je to najvýznamnejšia legenda slovenského novoveku, pričom v rôznych obdobiach je vnímaný kontroverzne,“ povedala.
Prvú brožúrku na túto tému vydala v roku 1999 s názvom O zbojstve Juraja Jánošíka. Vyše stostranovú publikáciu Jánošík, od skutočnosti k legende sa jej podarilo vydať vďaka projektu cezhraničnej spolupráce Poľska a Slovenska s názvom Jánošík – 300 rokov legendy.
Na projekt, ktorý zahŕňal aj rekonštrukciu Mikulášskej mučiarne, získalo Múzeum Janka Kráľa 45-tisíc eur z fondov Európskej únie.
O výstavu majú stále záujem
Skúsenosti s realizáciou projektov mala Ružena Antolová už z roku 2006, keď s podporou peňazí z Európskej únie pripravovala slovensko-poľskú výstavu Jánošík, karpatský zbojník. Výstava mala veľký ohlas v čase jej vzniku aj v súčasnosti. Videli ju návštevníci v Slovenskom inštitúte vo Varšave a tri mesiace putovala vďaka Milanovi Novotnému, riaditeľovi inštitútu, aj po iných výstavných priestoroch a múzeách poľského hlavného mesta.
Opäť ju uviedli 11. marca tohto roku v Paláci kultúry v poľskom meste Dabrowa Górnica. V apríli ju presunú do mestečka Pila pri Poznani a cestu po Poľsku skončí v Nidzici, kedysi slovenskom meste. V lete sa výstava vráti na Slovensko a jej ďalšie putovanie je naplánované do Báčskeho Petrovca v Srbsku a srbskej dedinky Jánošík.
„Výstava putuje po miestach, v ktorých sa historicky alebo legendou nejakým spôsobom zapísal Juro Jánošík.“ Mikulášsku mučiareň navštívil poľský veľvyslanec na Slovensku Tomasz Chłoń a výstavu a publikáciu o Jánošíkovi vo Varšave si pozrel aj slovenský veľvyslanec v Poľsku Vasil Grivna.
V mučiarni pribudli figuríny kata a odsúdenca
Súčasťou projektu okrem publikácie a výstavy bola aj rekonštrukcia expozície Mikulášska mučiareň. Mučiareň bola v havarijnom stave, múry veľmi zvlhnuté a napádali ich plesne.
„Preto sme dali priestory odvlhčiť, položiť kamennú dlažbu a uzatvoriť podbránie. Po rekonštrukcii do expozície pribudli aj dve na mieru vyrobené figuríny odsúdeného a kata. Návštevníci sa dozvedia všetky informácie o súde s Jánošíkom a Uhorčíkom prostredníctvom nového informačného kiosku nielen v slovenčine, ale aj v angličtine a poľštine.“
Pri otvorení obnovenej mučiarne uviedli projekt aj publikáciu verejnosti v Liptovskom Mikuláši. Druhé uvedenie bolo v poľskom partnerskom meste Źywiec.
Seminár o Jánošíkovi v regionálnej výchove
O expozíciu Mikulášskej mučiarne majú záujem aj základné, stredné a vysoké školy z celého Slovenska. Pre školy z liptovského regiónu organizujú semináre.
Mesto Liptovský Mikuláš, Múzeum Janka Kráľa, Liptovská knižnica G. F. Belopotockého a Liptovské múzeum v Ružomberku usporiadali minulý týždeň seminár pre základné a stredné školy s názvom Jánošík v regionálnej výchove.
Okrem Ruženy Antolovej na ňom prednášali Marcela Feriančeková a Karol Dzuriak, spoluautori monografie o Jánošíkovi, a Peter Vrlík, spoluautor publikácie Z liptovskej truhlice.
Múzeu ostane z projektu trvalá hodnota
Ružena Antolová pri príprave projektu uvažovala aj o dokumentárnom filme s jánošíkovskou témou alebo konferencii. Napokon sa rozhodla pre publikáciu a rekonštrukciu mučiarne, aby pre múzeum ostala trvalá hodnota. Zaujímalo nás, či je v súčasnosti ťažké zhromaždiť informácie o udalostiach spred tristo rokov.
„Pre mňa už ani nie, lebo sa téme venujem dlhodobo. Predo mnou však urobili veľký kus práce aj iní ľudia, ktorí Jánošíka skúmali. Vo svojej publikácii som sa snažila o prínos z hľadiska historických faktov v nadväznosti na legendy. Preto som aj do názvu knihy zvolila slová od skutočnosti k legende.“
Pripravuje výstavu k výročiu horskej služby
Vyštudovaná múzejná pedagogička aktuálne pripravuje celoslovenskú výstavu k 60. výročiu vzniku Horskej služby, ktorej otvorenie bude súčasťou tradičných Stoličných dní.
„V letnom období si ju budú môcť návštevníci pozrieť u nás v múzeu. Odtiaľ poputuje do Zuberca, kde budú organizovať celoslovenské stretnutie členov Horskej služby s medzinárodnou účasťou. Záujem o ňu pre Slovenský inštitút vo Varšave už teraz prejavil aj jeho riaditeľ Milan Novotný,“ priblížila.
Ružena Antolová pri príprave tejto výstavy spolupracuje s bývalými aj súčasnými členmi Horskej služby zo všetkých regiónov Slovenska, v ktorých pôsobia, aby zhromaždila čo najviac fotografií, záchranného materiálu, oblečenia a predmetov dokumentujúcich šesťdesiatročnú históriu horských záchranárov. „Máme už požičané prvé sane, na ktorých v Jasnej prevážali zranených ešte pred vznikom Horskej služby,“ prezradila.