PRIBYLINA. Nedele v múzeu liptovskej dediny patria tradične ukážkam dôležitých súčastí typického života v regióne.
Návštevníci majú možnosť spoznať atraktívnou formou napríklad ovčiarstvo, odievanie, sviatočné rituály alebo aj pôvodnú kuchyňu predkov.
Tentoraz odštartovala sezóna v skanzene tak, ako sa začínal rok kedysi, teda jarnou orbou. Rôznymi sprievodnými podujatiami múzejníci oživili tradíciu pôvodnej roľníckej kultúry pod Tatrami. Uplynulá nedeľa dostala preto názov Liptovská záhradka.
Jar na dedine a prvá orba
V skanzene založili záhradky a políčka, na ktoré vysadili obilniny, ktoré sa tam kedysi vo veľkom pestovali, napríklad jačmeň, ovos, raž, ľan, ale aj bežnú zeleninu, ako mrkvu, cviklu, kvaku alebo kapustu. V záhradách nesmeli chýbať ani rôzne bylinky, ktorými si gazdinky dochucovali jedlá.
Jarná orba, teda okamih, keď sa pôdy po zimnom odpočinku prvý raz dotkne človek, bola veľkou udalosťou.
Často sa spájala s mágiou, zvykmi, ktoré mali zabezpečiť úrodu. Obrady a zvyky predviedla skupina Komjaťanka z Komjatnej.
Rady pre ovocinárov
Ukážka prvých jarných prác na poli nebola to jediné, čo mohli návštevníci vidieť.
„Pripravili sme aj odborné prednášky v oblasti ovocinárstva, výstavu hospodárskych zvierat a možnosť zakúpiť si osivo na siatie, semená, dreviny, chemické prostriedky na ošetrenie rastlín či hnojivá z ovčieho trusu. Počas podujatia sa uskutočnil aj predaj poľnohospodárskeho náradia,“ opísal Martin Krúpa, riaditeľ Liptovského múzea.
Ak chceli jesť, museli tvrdo pracovať
Na začiatku sezóny pestovania dostávali zabrať najmä gazdinky, ktoré pre roľníkov chystali jedlo, a kováči, ktorí kuli poľnohospodárske náradie. Do ich dielní mohli návštevníci tiež nazrieť.
„Cieľom podujatia je oživenie tradícií nielen bežného života obyvateľov Liptova v minulosti, ale aj pripomenutie si podmienok života týchto ľudí a zároveň oživenie záujmu o činnosti, ktoré boli prirodzené pre všetkých Liptákov na zabezpečenie stravy,“ doplnil riaditeľ.
