LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Jiřího Grygara si mnohí pamätajú z legendárnej relácie Okná vesmíru dokorán. Okrem vedy sa ale astrofyzik venuje aj cyklistike. Preto sa pred viac ako tridsiatimi rokmi rozhodol ísť bicyklom k hviezdam.
Jedinečné astronomicko-cyklistické podujatie nazval Ebicykle. Tento rok začínali v Liptovskom Mikuláši. Asi päťdesiat nadšencov s rovnakou záľubou ako J. Grygar našlo zázemie v mikulášskej Strednej odbornej škole stavebnej.
Expedície sú v astronómii bežné
O čo vlastne ide? Vedec vysvetlil, že astronómovia bežne chodia na expedície za úkazmi, ktoré môžu vidieť len na určitom mieste na zemi. V tejto na bicykloch neputujú za úkazmi, ale za hvezdárňami. Prvá myšlienka sa zrodila pred tridsaťjeden rokmi v hlave jedného gymnazistu.
„Študent si prečítal jeden z mojich článkov, zaujal ho obsah. Ako astronóm som písal o cyklistike. Mal podobné záujmy, preto ma oslovil. Chce ísť po maturite študovať astronómiu, no ešte predtým chcel prejsť hvezdárne na bicykli,“ opísal zrod prvotnej myšlienky J. Grygar.
Nápad sa astronómovi zapáčil, preto oslovil aj svojich kolegov. Povedal, že dvom by bolo na cestách smutno. Na zaujímavé podujatie nakoniec vyštartovali asi desiati. Prvýkrát vyrazili v roku 1984 z hvezdárne v Karlových Varoch. Pokračovali na východ a o týždeň došli až do Veselí na Morave. O rok pokračovali Slovenskom až do Prešova.
Nedokázal partii povedať nie
„Myslel som, že tým sa naše putovanie po hvezdárňach skončí. Potom ma ale kolegovia prosili, či by sme sa na bicykloch nezišli opäť. Bolo to viac ako dvadsať ľudí. Nedokázal som povedať nie. Tretí ročník sme si vybrali okruh po moravských hvezdárňach. To už bolo jasné, že Ebicykel budeme organizovať pravidelne,“ spresnil.
Vedci si vymysleli základnú ideu. Začali putovať na oslavu objavenia Ptolemaiovej geocentrickej sústavy pred dvetisíc rokmi. Keďže ale nikto presne nevie, kedy to bolo, astronómovia bicyklujú spoločne každý rok. Povedali si: „Veď nakoniec jeden z tých rokov bude správny.“
Nadviazali aj na husitskú tradíciu spanilých jázd. „My tie hvezdárne v podstate devastujeme. Príde nás tlupa, sme hluční, spíme na podlahe, všetko vypijeme a zjeme. Takže sme ako bratríci na Slovensku, ktorí tu tiež v minulosti robili slušnú paseku,“ doplnil s úsmevom.
Drevené vozy nahradili bicyklami
V skupine majú aj mnoho dôležitých funkcií. Napríklad hlavný húf, teda boží bojovníci, v ňom sa drží väčšina. Potom vyzvedača, ten jazdí na špeciálnom bicykli značky Ukrajina. Ide na ňom ako predvoj. Zisťuje, či je cesta bezpečná.
„Máme aj staršie a mladšie práčatá, podľa vzoru mladých bojovníkov, ktorí strieľali z praku. V podstate sme celý model odkopírovali od husitov, akurát sme zmenili spôsob prepravy, oni išli na vozoch a my ideme na bicykloch,“ dodal.
Hranice bývalého Československa ale prekračujú. „Neviem si predstaviť, čo by asi povedali kolegovia z Rakúska či Maďarska, keby sa k nim do hvezdárne dovalila skupina cyklistov a prevrátila ju celú hore nohami. To si môžem dovoliť len v Čechách alebo na Slovensku, kde máme stále vynikajúce vzťahy a dobre sa poznáme,“ veselo pokračoval.
Hvezdárne nechávajú úhorom
Skupina vedcov, ale aj amatérskych záujemcov o astronómiu má v dobývaní hvezdární systém. Postupujú ako v trojpoľnom hospodárstve.
„Pôdu nechal dobrý hospodár dva roky odpočinúť, až na tretí rok v nej čosi pestoval. Tak nechávame úhorom české a slovenské hvezdárne aj my. Dva roky im dáme pokoj a potom ich opäť obsadíme. Jeden rok sme v Čechách, potom na Morave a v Sliezku, na tretí rok si necháme Slovensko,“ vysvetli astronóm a astrofyzik.
Keď J. Grygar nebicykluje, pracuje vo Fyzikálnom ústave Akadémie vied Českej republiky v oddelení astročasticovej fyziky. Špecializuje sa na kozmické žiarenie veľkých energií. Často cestuje za výskumom do špeciálneho medzinárodného observatória do Argentíny.
Astronómie sa už ale nevzdal
J. Grygara hviezdna obloha ťahal už od malička. Začínal najprv literatúrou. V deviatich rokoch si prečítal prvú knižku o astronómii. Okrem iných kníh aj túto dostal od rodičov.
Keď potom povedal rodičom, že bude hvezdár, smiali sa mu. Povedali: „Keď si prečítaš ďalšiu knihu, budeš chcieť robiť niečo úplne iné.“
Astronómie sa už ale nevzdal. Neskôr začal odoberať aj odborný astronomický časopis, vtedy býval s rodičmi v Brne.
Pravidelne tam organizovali aj astronomické prednášky a postupne sa dostal do astronomickej komunity. Potom zbieral skúsenosti, až sa z neho stal vedec - astronóm.
Za desiatky rokov absolvoval približne štyritisíc vedecko-populárnych prednášok pre verejnosť. Začínal článkami, napísal aj niekoľko kníh a potom sa dostal do rozhlasu a televízie.
Veda nie je vážna, pozná aj humor
Vedecko-populárne prednášky vedie aj v súčasnosti. Ľudom najčastejšie odpovedá na otázky veľkého tresku, čiernych dier, ale aj života vo vesmíre. Jeho ale fascinuje výskum planét mimo našej slnečnej sústavy.
„Tento veľmi rýchlo napreduje. V súčasnosti poznáme viac planét pri cudzích hviezdach, ako v našej slnečnej sústave. Momentálne ich pozorujeme asi tritisíc,“ upresnil vedec.
Dodal, že vesmír je nielen nekonečný, ale aj nekonečne pestrý. Každá slnečná sústava je v podstate unikát a to ho najviac na práci stále prekvapuje a baví.
Povedal, že práca vedca nie je taká vážna, ako sa zdá, patrí k nej aj humor. Odpoveď doplnil astronomickým vtipom:
„Slnečná sústava sa skladá z planét a Slnka a tie majú svoju odborovú organizáciu. Raz za milión rokov sa stretnú, aby podpísali novú kolektívnu zmluvu. Slnko dá záväzok, že bude svietiť, bude držať gravitáciu a planéty sa zaviažu, že budú okolo Slnka obiehať. Keď sa naposledy stretli, v zasadačke si rozprávali, čo za posledných milión rokov zažili a aké problémy majú. Jupiter sa vtedy spýtal Zeme:
- Tak čo ty, ako žiješ?
Zem odpovedala:
- Ale, najprv to bolo dobré, ale posledných stotisíc rokov to nestojí za veľa. Chytila som ľudí.
Jupiter odpovedal:
- Neboj sa, to prejde.
Okná vesmíru sú stále dokorán
Najznámejšiu reláciu Jiřího Grygara Okná vesmíru dokorán vysielala československá televízia od roku 1984 do roku 1992. Po rozpade Československa relácia pokračovala v Českej televízii.
Scenár na námet Jiřího Grygara spracoval Vladimír Železný. Publicisticko-dokumentárny cyklus bol zameraný na tajomstvá a zaujímavosti vesmíru. Vedec získal za svoju celoživotnú prácu aj mnoho ocenení. Rovnomenným názvom pomenoval aj knihu. Dnes reláciu, ale už so zmeneným názvom, môžu diváci sledovať v televízii Noe.
