LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ľuboslav Záhorec zo spoločnosti Archeovýskum, ktorý vedie archeologický výskum pravekej osady Pod Rohačkou pri liptovskomikulášskej mestskej časti Ploštín, očakáva nové objavy.
„O osade sa vie už vyše sto rokov. Samozrejme sa tam aj kopalo. Domáci historik z Ploštína tvrdí, že tam videl pec, ale nevedno, kde presne. Amatérskych miestnych archeológov treba síce uznať, ale toto územie si zaslúži konečne systematický prieskum a výskum nájdeného materiálu. Vraj sa tu našli celé nádobky. Mňa potešil už na začiatku výskumu železný kosák, ktorý je síce starý, ale zatiaľ sme ho presnejšie nedatovali,“ povedal Ľ. Záhorec.
Odkryli základy objektov
Spolu s miestnymi spolupracovníkmi Daliborom Drop- pom, Tomášom Minaříkom, Ľudmilou Žuffovou, Ľubicou Trnovskou, Renátou Dzúrovou a Kvetoslavou Ilavskou odkryli už v plytkej vrstve základy objektov.
Archeológ si myslí, že koncentrácia nálezov, napríklad z doby bronzovej, keď tu žili ľudia asi 1 500 rokov, prekvapí. Ak sa miestu osídlenia chcú venovať systémovo, je to práca na tri ľudské životy. Mnohé závisí od financií, pretože oblasť je dlhá asi dva kilometre a zatiaľ sa podarilo získať peniaze na útržkovitý prieskum.
Medzi piatimi výskumnými sondami je najväčšia priamo pod dvojitými skalami z dolomitu Rohačky (dvojroh), ktorá je v nadmorskej 822 metrov.
Najvyššie položené vykopávky
Výskum nadväzuje na predchádzajúce. „Prieskumy boli v roku 2008 zamerané na dve v minulosti zistené a predbežne preverené lokality. Na toto sídlisko a na potenciálne hradisko v polohe Opálenica ležiacej na hranici Tatranského národného parku v katastri Liptovského Trnovca. Sídlisko Pod Rohačkou sa nachádza na nadpotočnej terase orientovanej na severozápad na úpätí kopca, ktorý bol opevnený v dobe halštatskej, laténskej až rímskej - asi v 6. až 5. storočí pred naším letopočtom. Spolu s refúgiom v extrémne vysokej polohe na Demänovskej hore sú pozostatky sídlisk na Rohačke a Pod Rohačkou," vysvetlil Ľ. Záhorec.
„Z Rohačky dovidieť až na archeoskanzen Havránok, ktorý vďaka budovaniu marského priehradného múru archeologicky preskúmali ešte v sedemdesiatych rokoch 20. storočia,“ pripomenul Ľ. Záhorec.
Rohačka a jej okolie patrí k najvyššie položeným archeologickým lokalitám na Slovensku. Možno sa dočkáme v budúcnosti rekonštrukcie zrubových stavieb ako na Havránku. Ľudia tam žili v období strednej dobe laténskej až do starej rímskej doby.
„Až do 2. storočia nášho letopočtu, keď tam sídlil keltský kmeň Kotínov, jeden z nositeľov púchovskej kultúry,“ zdôraznil Ľ. Záhorec.
Žiadne ohnisko zatiaľ neodhalili
Prvých päť sond vrezaných do svahu, ktoré odkryli vyrovnané miesta a zvyšky stavieb s časťami zuhoľnateného a zotletého dreva, zatiaľ neodhalili ani jedno ohnisko. Ale stále sa objavujú črepy či rôzne časti nástrojov aj kovové predmety.
„Je z toho zrejmá spoločenská diferenciácia. Dole žili iní ľudia než hore na Rohačke, kde sídlil nejaký náčelník s rozvetvenou rodinou. Ale pokiaľ došlo k ohrozeniu, všetci mohli vyjsť z údolia na Rohačku. Ak bolo ešte horšie, na ploštínsku resp. demänovskú Poludnicu.“
Na iľanovskej Poludnici bolo najvyššie položené útočiskové hradisko na Slovensku – vo výške 1550 metrov nad morom.
„Zatiaľ sme tam identifikovali nepravidelný kruhový profil s priemerom asi 100 krát 150 metrov,“ poznamenal vedúci výskumu, ktorý si myslí, že výšinné hradisko Rohačka a jej okolie s nepreskúmanými asi piatimi štvorcovými kilometrami je ešte pozoruhodnejšia lokalita než Havránok.
