Archeológovia nepredpokladali, že by sa pri Ivachnovej mohli skrývať cenné dôkazy o starovekom živote. O to viac ich prekvapilo, keď pod polmetrovou vrstvou zeme našli pozostatky pohrebiska lužickej kultúry.
IVACHNOVÁ. Pre úsek Hubová Ivachnová sa v rámci prípravných prác robil archeologický výskum ešte v roku 2009, vtedy sa archeológovia sústredili na severnejšiu oblasť.
Pri Liskovej a pod Likavským hradom objavili rozsiahle sídliská. O Ivachnovej vtedy netušili.
Keď bagre začali z odstraňovaním ornice na poliach pri Ivachnovej, aby urobili miesto budúcej diaľnici, natrafili na niečo nezvyčajné.
Privolali archeológov, ktorí v odstraňovaní zeminy pokračovali ďalej, ale oveľa jemnejšie, bez použitia ťažkej železnej lyžice.
Našli tri hroby s urnami
S výskumom začali v polovici septembra a pod polmetrovou vrstvou zeminy postupne odkryli sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry.
Poľnohospodárske využívanie pôdy na dnešnom nálezisku sa však odrazilo na stave kamenných konštrukcií hrobov.
„Preskúmali sme 140 objektov, ktoré boli súčasťou sídliska. Medzi najzaujímavejšie nálezy patria tri hroby s kamennými vencami, ktoré mali v strede urnové pohreby,“ opísal vedúci výskumu Ján Haruštiak zo spoločnosti Acantha Archeology.
Typickým znakom lužickej kultúry, teda ľudí, ktorí tu žili pred 3600 rokmi, bolo spaľovanie zosnulých.
Ich popol vložili do urny, ktoré potom ukladali do spoločnej mohyly. Tri takéto hroby zakrývala ivachnovská pôda.
„Aj keď väčšina nálezov pochádza z obdobia strednej a mladšej doby bronzovej, podarilo sa nám zachytiť aj doklady osídlenia z neskorej doby kamennej a včasného stredoveku,“ spresnil Haruštiak.
Haruštiak zdôraznil, že každý archeologický nález je vo svojej podstate vzácny. „Nálezy pri obci Ivachnová dopĺňajú obraz osídlenia a význam regiónu,“ vysvetlil.
Archeológovia našli aj malú topánočku. V dobe bronzovej vyrábali takéto malé plastiky bežne.
Foto: ACANTHA ARCHEOLOGY
Výstavbu diaľnice nestopnú
S prácou v teréne archeológovia čoskoro skončia, ešte im chýba určiť okraj osídlenia na skúmanej ploche. Potom nastúpi spracovávanie nájdených premetov a ich vyhodnotenie.
„Hnuteľné nálezy, ako napríklad črepy a kosti, sa najprv umývajú a následne prechádzajú procesom evidencie a osobitnej dokumentácie,“ povedal Haruštiak.
O ďalšom osude nálezov z Ivachnovej rozhodne Pamiatkový úrad v Bratislave. Spravidla ich umiestnia a vystavia v regióne, v ktorom ich objavili. Verejnosť by ich teda mohla vidieť v Ružomberku.
Vodiči sa nemusia obávať, že by existencia náleziska mohla ohroziť výstavbu očakávaného diaľničného úseku.
Vedúceho výskumu pri Ivachnovej sa často ľudia pýtajú, či môže nálezisko zastaviť stavbu. „Osobne nikdy nehovorím o zastavení stavebných prác. Pretože je výskum zameraný len na určitý krátky úsek stavby, nemôže takýto nález ohroziť plynulý postup stavebných prác,“ vysvetlil Haruštiak.
Slová potvrdil aj Michal Fúrik, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.
„Nálezy sa preskúmajú a zadokumentujú. Po skončení prieskumu sa úsek odovzdá zhotoviteľovi stavby na začatie stavebných prác,“ povedal.
