LIPTOV. Slovenskí pltníci väčšinou končili svoje putovanie v Komárne, kde sa Váh vlieva do Dunaja. Našli sa aj dobrodruhovia, ktorí pokračovali ďalej, po Dunaji prišli až do Budapešti. Niektorí z liptovských a oravských pltníkov sa domov už nevrátili. V 19. storočí sa významnou mierou pričinili o založenie Angyalföldu, dnes trinásty obvod Budapešti.
Jedna z ulíc sa volá Tutaj utca, v preklade Pltnícka ulica. Uplynulý týždeň na jednej z budov odhalili pamätnú tabuľu pripomínajúcu historický význam pltníkov z Oravy a Liptova a na Debrecínskom námestí postavili plť ako symbol úcty zakladateľom.
Murári prišli do Budapešti aj na pltiach
Práve názov ulice podnietil predstaviteľov budapeštianskej slovenskej samosprávy k skúmaniu. Uznávaný historik Péter Róbert potvrdil, že jedni zo zakladateľov tamojšej časti boli Oravci a Liptáci, ktorí sa sem dokázateľne prisťahovali už na začiatku 19. storočia.
Budapeštianskych Slovákov zaviedli pri pátraní nitky až do Nižnej na Orave, ktorú osobne navštívili. Starostovi Jaroslavovi Rosinovi predstavili svoj sen, vzdať hold pltníkom postavením makety dopravného prostriedku, na ktorom prišli. Obec im vyšla v ústrety a dohodli sa na zorganizovaní Osláv pltníctva v Budapešti.
Vďaka majstrom murárom, ktorí postavili budovu maďarského parlamentu, udržiavajú budapeštianski Slováci živé vzťahy aj s Liptovským Hrádkom. Ale murári sa tiež museli do Budapešti nejako dostať, na to im poslúžili práve plte riadené obratnými liptovskými pltníkmi.
Na slávnostnom podujatí v Budapešti zastupovali Liptov predstavitelia hrádockej samosprávy a folkloristi. Delegáciu oficiálne viedol primátor Branislav Tréger, ktorý na pamätnú tabuľu umiestnil veniec a v oficiálnom príhovore vyzdvihol význam pltníctva pre rozvoj regiónu.
Liptovských pltníkov zastupovali Hrádočania
Vyvrcholením a najväčším lákadlom osláv bolo postavenie plte v originálnej veľkosti na Debrecínskom námestí. Plť budapeštianskym Slovákom darovala obec Nižná.
Liptákov dôstojne prezentoval Milan Kočtúch, ktorý dokonale dokreslil atmosféru podujatia svojím oblečením. Prišiel ako liptovský pltník, mal na sebe typické ľanové oblečenie pltníka, v ruke držal sekeru a veľký nebožiec.
Pltnícke piesne z Liptova spievala Elena Jureňová, umelecká vedúca detského folklórneho súboru Cindruška z Liptovského Hrádku.
Región posúvali svojimi výpravami vpred
Vyvrcholením osláv bolo medzinárodné sympózium, na ktorom odzneli prednášky o histórii pltníctva na Slovensku. Medzi prednášajúcimi bola aj etnografka Iveta Zuskinová, ktorá predstavila liptovských pltníkov.
Centrom pltníctva boli v Liptove Ružomberok, Liptovský Hrádok a Vrbica. Nachádzali sa tam veľké pltiská. Dôležitosť pltníkov spočívala aj v tom, že sprostredkovali kontakt so svetom. Neplavili sa len s drevom a nákladmi soli či kovmi.
„Neskôr vozili všetko, čo Liptáci vyrobili, napríklad rôzne korýtka, hrable, plátna alebo bryndzu, ktorá bola práve v Budapešti vyhľadávanou pochúťkou. Nezriedka sa s nimi plavili aj slovenskí národovci, obchodníci a cestovatelia,“ vymenovala.
„Zo sveta potom nosili domov napríklad vzácne látky a súkna, ktoré boli v Liptove žiadaným tovarom. Pltníci boli ľudia, ktorí zabezpečovali kontakt so svetom. Hoci to bola nebezpečná a ťažká práca, donášali domov múdrosť a Liptov tým posúvali vpred,“ vysvetlila etnografka.
Na oslavách pltníctva v Budapešti sa podarilo Hrádočanom nadviazať užšie kontakty s tamojšími historikmi. „Chceli by sme sa dozvedieť ešte viac o živote liptovských pltníkov a murárov v Budapešti,“ uzavrela Zuskinová.
