RUŽOMBEROK. Mikulášsky rodák, ktorého vypiplali v tamojšom Tatrane, v ročníku 2014/2015 stál medzi žrďami celkove štvrtého tímu II. ligy v 32 zápasoch (vždy celých 90 minút) a pätnásťkrát si udržal čisté konto. Do hľadáčika ružomberského klubu sa šikovný brankár dostal už počas jari.
Vráťme sa najprv k predchádzajúcej sezóne. V poslednom období došlo v Tatrane k rozlúčke s niekoľkými skúsenými harcovníkmi a napriek tomu sa zrodil historický úspech. Navyše po predchádzajúcej baráži v boji o záchranu. V čom tkvelo jeho tajomstvo?
– Áno, máme za sebou vynikajúcu sezónu, bol to super výsledok. Základom bola dobrá partia v kabíne. Starší hráči a my mladší sme našli spoločnú reč. Tiež tu boli veľmi dobrí tréneri – predtým Karol Praženica a teraz Juraj Sabol.
A čo váš osobný vklad?
– Som veľmi spokojný, bol to vydarený futbalový rok. Vychytal som aj pár núl. Všetko hodnotím veľmi pozitívne. Veď napokon som sa dostal do kádra účastníka najvyššej súťaže.
Kedy vás Ružomberčania prvý raz kontaktovali?
– Ešte v predchádzajúcej sezóne ma pozvali na niekoľko tréningov, že ma chcú vidieť. Asi som ich dokázal osloviť, keď sa napokon z toho vykľulo hosťovanie.
Aspoň chvíľu ste aj premýšľali, či ísť alebo ešte zostať v Liptovskom Mikuláši a pravidelne chytať?
– Ak mám pravdu povedať, dáko som to neriešil. Určite je pre mňa lepšie posunúť sa o krok ďalej. A keby to aj nevyšlo, vždy sa mám kde vrátiť. V živote treba skúšať nové veci a nové výzvy.
Aké očakávania vkladáte do ružomberského angažmánu?
– Netajím, veľké. Už len fakt, že z jedného dňa na druhý ste zrazu vo Fortuna lige, je niečo fantastické.
Pod Čebraťom majú bývalého reprezentanta Štefana Seneckého i ďalšieho Exmikulášana, tiež veľmi skúseného brankára Mateja Šavola. Určite viete, že vás čaká mimoriadne náročná bitka o svoj flek?
– Samozrejme. Senecký i Šavol sú skvelí brankári, mám sa od nich čo učiť. V osobe niekdajšieho gólmana Mareka Rodáka máme veľmi dobrého kouča a učiteľa. Už je iba na mne, či presvedčím trénerov, že do brány patrím.
Menšia rarita, v Ružomberku ste na hosťovaní dvaja brankári z mikulášskeho Tatrana. Ďalší rok v MFK totiž potiahne Šavol.
– Je to len dobré. Jednu sezónu sme v Mikuláši aj spolu chytali. Dobre si rozumieme.
Pred pár dňami ste sa vrátili zo sústredenia v Rakúsku. Už to bolo niečo nové a výnimočné vo vašej kariére. Čo poviete?
– Áno. Momentálne je tých noviniek, a hlavne pozitívnych, niekoľko. Prišiel som do prvoligového mužstva, hneď na to som absolvoval sústredenie v úžasných podmienkach, odchytal som celý zápas proti Mariboru, majstrovi Slovinska, a, samozrejme, trénoval ako nikdy predtým.
Takže si zvykáte na oveľa nabitejší denný režim a celkove väčšiu záťaž. Možno hovoriť o plynulej adaptácii?
– Je logické, že v Liptovskom Mikuláši sme nemali toľko tréningových jednotiek, ani takú náročnú prípravu, no v mojom veku nie je problém si rýchlo osvojiť aj všetko doposiaľ nepoznané. Je tu nová príležitosť, mám ohromnú chuť sa o ňu pobiť.
Na čom podľa brankárskeho kouča potrebujete najviac popracovať?
– Sú to moje nohy. Prízvukuje mi, že tie musím zlepšiť. Pri pohybe, pri rozohrávaní lopty...
Kedy si poviete po jeseni, že bola fajn?
– Keď bude mužstvo podávať dobré výkony, keď všetci budú spokojní s výsledkami a budem mať odchytané nejaké zápasy.
