VAŽEC. Dom Štefana Rysuľu na kopčeku so sklenenou verandou, z ktorej je prekrásny výhľad na panorámu Vysokých Tatier a odkiaľ sa Kriváň zdá na dohodenie kameňom, sa zachoval.
Tam, na važeckom Harte, kde býval, pri káve a on pri šúľanej cigaretke sa často stretávali jeho priatelia i kolegovia a debatovalo sa nielen o učiteľských problémoch, ale i o všetkom možnom. Aj o literatúre. Z rozhovorov vylúpli sa i osobné vyznania.
Štefan Rysuľa mal vo svojej tvorbe pred očami stále svoje rodisko so svojráznymi ľuďmi, ľudia, spoluobčania boli robotní, žartovní, radi spievali. Spev bol jeho druhou láskou.
Treťou láskou pre jeho prácu bola príroda. Krásna v každom ročnom období. Tam pod Tatrami sa v lete narodil pred 115 rokmi, 13. augusta 1900. A v lete 4. júla 1976 vo Važci i umrel. Na miestnom cintoríne je posledné miesto spisovateľovho odpočinku.
Lipták Liptov nezaprie
Základné vzdelanie získal Štefan Rysuľa v rodnej obci. Zmaturoval v roku 1918 na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi a po mnohých rokoch externe absolvoval Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského na jej pobočke v Banskej Bystrici.
Ako učiteľ pôsobil v Ondrašovej, Važci, Pribyline, ale tiež v Štrbe a Turom Poli. Ďalšie roky strávil ako školský inšpektor a pedagóg v Modrom Kameni a Lučenci.
Do Liptova sa vrátil až v roku 1953 a v rodnom Važci učil, žil a tvoril až do svojho skonu.
Ako prozaik, po niekoľkoročných novinárskych skúsenostiach, debutoval v roku 1933 zbierkou noviel Zavial vetrík, ktorú si sám ilustroval.
V ďalšej literárnej tvorbe, až na niekoľko výnimiek, bol pre Rysuľu príznačný expresívny štýl s tematikou rodného podtatranského kraja, ktorý ho inšpiroval k jedenástim dielam rôzneho žánru.
Vedno s Janom Hálom
Hádam nepreženieme, ak prehlásime, že tvorba maliara a ilustrátora Jana Hálu pôsobí tak podmanivo ako väčšina literárnych prác spisovateľa Štefana Rysuľu.
A že sa vo Važci zblížili, to len potvrdzuje ich vnútorné presvedčenie o krásach či strastiach ľudu pod Kriváňom.
Z toho i logicky vyplýva, že mnohé knižné vydania svojského literáta vyšli s neopakovateľnými ilustráciami jeho priateľa.
Štefan Rysuľa sa zaslúžil tiež o vybudovanie Pamätnej izby Jana Hálu, ktorú slávnostne sprístupnili 15. októbra 1975 a bol jej prvým správcom.
V júli 1994 vzniklo vo Važci obecné múzeum, kde pôvodné diela majstra Hálu doplnili o exponáty približujúce život a tvorbu významných rodákov a osobností, ktoré boli späté s touto dedinou. Kolekciu dotvárajú aj osobné veci a pracovný stôl Štefana Rysuľu.
Autor: Pavol M. Kubiš
