LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Jana Pohaničová a Matúš Dulla nazývajú Milana Michala Harminca aj architektom dvoch storočí. Teoretici architektúry mapujú dielo architekta a staviteľa európskeho formátu, stopy jeho práce nájdeme aj v Liptove. Výstavu v Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši nazvali Príbeh nestora slovenskej architektúry.
Rodák z vojvodinského Kulpína študoval v Novom Sade na ekonomickej škole. Potom pracoval u otca ako pomocník a práve tam sa naučil rysovať staviteľské plány. Neskôr pre nezhody s otcom odišiel do Budapešti s tým, že bude staviteľ.
Projektoval až deväťdesiat kostolov
„M. M. Harminc zanechal po sebe mnoho zaujímavých stavieb. Pôsobil v Uhorsku, takže jeho prácu vidieť od severného Slovenska až po Vojvodinu,“ povedal M. Dulla.
Niekoľko rokov pred vznikom prvej Československej republiky sa trvalo usídlil na Slovensku, pôsobil v Liptovskom Mikuláši, Starom Smokovci a nakoniec v Bratislave.
Harminca s Liptovským Mikulášom spája stavba vily Dr. Emila Stodolu na Hodžovej ulici, takisto vila továrnika Pazeríniho na Belopotockého ulici. Rovnako vila aj fabrika Lackovcov. Na jej mieste dnes stojí nákupné centrum. Projektoval aj Bethániu na Rachmaninovom námestí a sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci. Rozsiahly niekoľkoposchodový objekt financoval mikulášsky továrnik Peter Hubka.
J. Pohaničová a M. Dulla našli v portfóliu architekta až deväťdesiat kostolov, pričom väčšinu z nich postavili na Slovensku. Medzi iným napríklad aj neohistorický kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej, evanjelický kostol v Liptovskej Porúbke aj Pribyline.
Architektúru v škole nikdy neštudoval
V období prvej Československej republiky architekta považovali za pansláva a antisemitu, hoci často zamestnával židov a podporoval aj slovenských študentov v Budapešti.
„M. M. Harminc bol vynikajúci staviteľ, bol pragmatik, mal teda reálny pohľad na svet aj svoju prácu. Architektúru v škole nikdy neštudoval, ale vedel sa zorientovať podľa dobových architektonických tendencií. Veľmi dobre sa vyznal v konštrukciách materiálov a dbal, aby stavba bola dokonale funkčná, no jeho diela neboli nikdy extravagantné,“ vysvetlil M. Dulla. M. M. Harminc sa dožil deväťdesiatpäť rokov a bol vitálny aj na sklonku života.
Ešte v päťdesiatych rokoch robil pri stavbe hotela Devín stavbyvedúceho pre známeho slovenského architekta Emila Belluša, predstaviteľa funkcionalizmu.
Názov presne vystihuje jeho výnimočnosť
Na výstavu nadväzuje aj reprezentatívna knižka Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí od Jany Pohaničovej a Matúša Dullu.
Nie nadarmo pre knižku zvolili takýto názov, vraj jednoducho a presne vystihuje jeho výnimočnosť.
„Nepoznám iného architekta, ktorý by dokázal prejsť oblúkom od historizmu cez modernu až k funkcionalizmu. M. M. Harminc bol zaujímavý aj tým, že sa zo študovaného ekonóma a prostého staviteľa vypracoval na významného architekta európskeho formátu,“ doplnila J. Pohaničová.
Liptovskomikulášska inštalácia výstavy ponúka pohľady na Harmincove diela s dôrazom na jeho najzaujímavejšie stavby v našom regióne. Ich projekty, fotografie, trojrozmerné modely a 3D animácie môžu vidieť návštevníci výstavnej siene Múzea Janka Kráľa do 8. novembra.