LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Prezident klubu Milan Mikušiak sa rozhovoril najmä o najbližších mesiacoch, ktoré budú pre najlepší hornoliptovský klub existenčne dôležité.
Ako hodnotíte s odstupom času uplynulú sezónu?
- Ešte pred posledným stretnutím medzi Prešovom a Sereďou mal Tatran v prípade zaváhania Prešova možnosť postúpiť do Fortuna ligy. Niekomu by sa možno zdalo pôsobenie Tatrana v najvyššej súťaži nepredstaviteľné, no ja som sa vnútorne pripravoval aj na túto možnosť. Žiaľ, nepodarilo sa nám to, ale aj napriek tomu sme zaznamenali najväčší úspech v histórii mikulášskeho futbalu.
V prípade postupu by váš klub čakal neľahký proces.
- V týždňoch, kedy bol postup na dosah, som začal rokovať s MFK Ružomberok o možnosti hrať u nich naše domáce zápasy. Rovnako sme sa informovali aj v Poprade, no napokon sme sa rozhodli, že by sme využili výnimku a hrali na našom štadióne pol sezóny domáce zápasy.
Počas tejto doby by bolo potrebné dobudovať infraštruktúru. Museli by sme vynaložiť nadmerné úsilie, aby sme dokázali splniť náročné podmienky Fortuna ligy. Potrebovali by sme 1500 miest na sedenie, vyhrievaný trávnik a umelé osvetlenie. Tým pádom by sme museli hrať druhú polovicu ročníka niekde inde a v prípade zotrvania aj nasledujúcu sezónu.
Momentálne je v tomto smere všetko v poriadku? Pretože aj na druhú ligu sú podmienky veľmi náročné.
- Súčasný stav ukazuje, že infraštruktúra štadióna bude na prvom mieste. Aj keď sme účastníkom druhej slovenskej súťaže, do polovice roka 2018 musíme splniť prísne kritériá. To znamená, že môžeme byť po športovej stránke jedným z najlepších klubov súťaže, no pre nesplnenie kritérií nám nebude umožnené hrať v celoštátnej druhej lige na domácom štadióne.
Ak sa to stane, museli by sme hľadať riešenie v Ružomberku či Poprade. Stojí pred nami obrovský balvan, pretože náš štadión nielenže nespĺňa podmienky najvyššej súťaže, no ani podmienky druhej ligy. Od roku 2018 bude musieť aj druholigový klub disponovať tribúnou na sedenie pre 1500 ľudí.
Ako chcete situáciu, ktorá vás bude trápiť v najbližších mesiacoch riešiť?
- Mesto nám pomohlo prostredníctvom VPS 12 000 eur, za ktoré boli vymenené oceľové brány za hliníkové, nakoľko majú byť podľa smernice ľahko vymeniteľné. Taktiež je potrebné zväčšiť tribúnu VIP na 50 miest pre hostí ako aj ďalších 10 miest pre médiá. To zatiaľ nemáme, stavebné povolenie sa vybavuje, ale financie pravdepodobne nevystačia.
Do začiatku sezóny musíme zabezpečiť bezpečný príchod a odchod hráčov a rozhodcov z hracej plochy. Z pridelených mestských peňazí sa zabezpečí za týmto účelom teleskopický tunel, ktorý vyrieši uvedený problém. To však, samozrejme, nie je všetko. Sme konfrontovaní s množstvom ďalších problémov. Napríklad šatne musia mať päť spŕch, my máme tri, alebo musíme mať ošetrovne a dopingovú miestnosť s riadnym vybavením. Smola je, že Liptovský Mikuláš nebol zaradený do vládneho projektu, vďaka ktorému dostalo finančnú injekciu 22 miest na Slovensku.
O uvedených problémoch v infraštruktúre nášho štadióna som už informoval aj vedenie mesta a spoločne budeme musieť rozmýšľať nad investíciou do štadióna v rokoch 2017 a 2018. Bola by to obrovská škoda, keby pre nedostatky v infraštruktúre náš klub stratil možnosť účinkovať v druhej celoslovenskej futbalovej lige.
Ako vidíte postavenie futbalu v porovnaní s hokejom, ktorý je stále považovaný za dominantný šport v meste?
- Futbal v našom meste v posledných rokoch zaznamenal obrovský vzostup a záujem aj zo strany verejnosti a športovcov. Myslím si, že podobne ako sa pripravuje rekonštrukcia zimného štadióna zo strany mesta, aj futbal by si zaslúžil rovnakú pozornosť za účelom zvýšenia úrovne štadióna.
Ako je na tom klub po finančnej stránke?
- Nie sme v stave finančnej neschopnosti, záväzky plníme včas a voči hráčom nemáme žiadne dlžoby. Je veľmi dôležité, že nie sme v žiadnych ťažkostiach a situácia klubu je z tohto hľadiska veľmi dobrá. Sme v zdravej rovnováhe, ktorú chceme udržať. Najväčším prispievateľom je mesto, ktoré nám poskytuje 130-tisíc eur, 100 pre A-mužstvo a zvyšok pre mládež. Peňazí nie je nikdy nadostač a určite by sme privítali od mesta aj väčšiu dotáciu, ako je to v prípade hokeja. Hokej je finančne náročnejší šport, no klub má šťastie, že mesto je jeho 100-percentným akcionárom. My doteraz pracujeme ako občianske združenie a nebránili by sme sa, keby mesto prejavilo záujem o rovnaký model ako v hokeji.
Tatran má za sebou úspešnú sezónu na všetkých frontoch.
- Boli sme akýmisi zberateľmi druhých miest. A-mužstvu ušiel postup medzi slovenskú elitu tesne, starší dorast a mladší dorast skončil druhí, podobne aj starší žiaci skončili na druhom mieste v druhej lige. Máme naplnené všetky mládežnícke kategórie, navyše aj dva ženské tímy, čo je podmienkou pre udelenie Grassroots (Útvar talentovanej mládeže). Máme vyše 250 mládežníkov a 13 trénerov, ktorí pracujú s mládežou. Všetko je na správnej ceste, práve preto by bola škoda prísť o súťaže kvôli nedostačujúcej infraštruktúre.
Po skvelej sezóne museli byť vaši hráči veľmi žiadaným tovarom, no aj napriek tomu ste udržali jadro pohromade.
- Veľmi dobrou vecou bolo, že sme koncom minulého roka začali robiť s profesionálnymi zmluvami. O hráčov bol enormný záujem, keďže podávali výborné výkony. Peňazí v slovenskom futbale nie je veľa, preto chcú prvoligové kluby kvalitu za málo peňazí, najlepšie zadarmo. S chlapcami základného kádra sme podpísali profesionálne zmluvy a už počas jari sme mali väčšinu z nich zazmluvnených.
Presuňme sa k ročníku 2016/2017, ktorý klope na dvere.
- A mužstvo bude pôsobiť v druhej lige skupiny Východ, v ktorej bude účinkovať 10 tímov, v západnej skupine bude 12 mužstiev. Z týchto 22 mužstiev vzíde 12 účastníkov jednej druhej ligy pre budúci rok, ktorých doplnia štyri najlepšie kluby z tretej ligy.
Na východe odmietli možnosť hrať už teraz druhú ligu kluby z nižšej súťaže, pretože nespĺňajú spomenuté kritériá. Môže sa stať, že niektoré mužstvá, napríklad aj my, postúpime do druhej ligy, no nebudeme ju môcť hrať. Bola by to škoda, pretože v posledných dvoch sezónach sa nám darí, klub je stabilizovaný, no môže sa stať, že len kvôli nesplneniu infraštruktúrnych kritérií budeme môcť hrať len nižšiu súťaž alebo hrať súťaž mimo nášho mesta. Takýto scenár je však pre mňa nepredstaviteľný, pretože šport sa robí pre svojich ľudí v meste.
Musíme rozmýšľať, ako vyriešime hlavne podmienku 1500 miest na sedenie. V posledných dňoch sa začalo hovoriť o znížení na 1000 miest, čo by bolo rozumné, pretože takúto podmienku by bolo jednoduchšie splniť, a to najmä z hľadiska finančnej náročnosti. Osobne by som bol rád, keby na mieste terajšej tribúny vyrástla nová, ktorá by spĺňala kritériá SFZ. Celý areál by sa tým dostal na vyššiu úroveň.
Kedy začne áčko sezónu?
- Vylosovanie je také, že naša skupina zač-ne o týždeň neskôr ako skupina Západ, pretože je v nej menej klubov. Konkrétne to znamená, že 6. augusta odohráme prvý zápas na domácom trávniku s Lipanmi. Druhé kolo odohráme o týždeň opäť doma s VSS Košice. Ide o súboj s papierovo najsilnejším súperom.
Práve pred týmto zápasom bude menšia oslava historického výsledku v spolupráci s mestom Liptovský Mikuláš a sponzormi klubu. Kompetentní sa chcú týmto spôsobom chlapcom poďakovať a upriamiť pozornosť na tento úspech v histórii mestského futbalu.
Kto opustil káder? Vieme, že bol záujem o všetkých hráčov zo základnej zostavy.
- Brankár Macík odišiel do Ružomberka, kde by sa mal stať jednotkou. Pastva zamieril do Zlatých Moraviec, Mizerák do Skalice, Gerec sa vrátil do Ružomberka, Hirka je v postupujúcom Prešove a Vandraško si oblečie dres Spišskej Novej Vsi.
Podarilo sa vám vzniknuté diery zaplátať?
- Brankársky post sa nám podarilo ihneď zalepiť, keď sa z hosťovania v Ružomberku vrátil brankár Šavol. V Závažnej Porube bol na hosťovaní Kristián Korytko a navyše trénuje s áčkom mladý Matúš Mikušiak, ktorý je veľmi talentovaný a už v minulej sezóne kryl chrbát Macíkovi.
Ďalej sa vrátil Michal Janec, ktorý bude hrať na ľavej strane obrany. Do mužstva prišli dvaja srbskí hráči Goran Matič a Boban Andrič. Prvý menovaný už u nás pôsobil. Je to útočník, ktorý by sa mal postarať o góly a nahradiť Gereca. Záložník Andrič disponuje dobrou prihrávkou, prehľadom hry, je urastený a mal by byť náhradou za Pastvu. Na skúške zo Senice je Šimon Šmehýl.
Uvidíme, či sa nám s ním podarí dohodnúť. Predpokladám, že kvalita mužstva by mala ostať zachovaná minimálne ako v minulej sezóne.
Uvidíme v drese Tatrana aj úspešných dorastencov?
- V príprave s áčkom je Lehotský, ktorý už odohral v minulej sezóne zopár zápasov. S mužstvom trénuje Uličný, Kyseľ, Kutlík, Frian a Kreva, ktorý sa vrátil zo Závažnej Poruby z hosťovania. Týmto sa zvýši počet odchovancov v mužstve, čo je veľmi dobré.
Za sebou máte niekoľko prípravných zápasov. Čo povedali?
- V prípravných stretnutiach sme sa doteraz stretli s rôznymi súpermi. V Liptovských Sliačoch sme uhrali bezgólovú remízu s Ružomberkom, ktorý hral takmer v plnej sile. Išlo o kvalitný zápas, ktorý nám dodal sebavedomie a vieme, že môžeme hrať vyrovnane aj s ligistami. Ovládli sme turnaj v Závažnej Porube, kde sme dali prednosť mladším hráčom. Domácich sme zdolali 2:0 a následne sme narazili na Liptovský Hrádok, ktorý je farmou Ružomberka. To sa podpísalo na kvalite zápasu, podarilo sa nám vyhrať 4:2. Prvú prehru nám uštedrilo béčko Trnavy posilnené o hráčov, ktorí budú v sezóne súčasťou mužstva vo Fortuna lige. Minulý týždeň sme vyhrali 2:1 v Martine a posledný zápas nám, bohužiaľ, nevyšiel, keď sme v Závažnej Porube prehrali s Pohroním 1:4. Do začiatku súťaže absolvujeme ešte tri prípravné stretnutia.
Tatran je pre trénerov akousi odrazovou stanicou do vyšších poschodí futbalu.
- Výsledky posledných dvoch sezón katapultovali kormidelníkov A-mužstva vyššie. Tréner Praženica, ktorý proces naštartoval, odišiel do Dunajskej Stredy, nasledoval ho Sabol, ktorý sa upísal Senici, Šoltís skončil v Michalovciach. Naposledy odišiel do Skalice Kostelník. Toto všetko ukazuje, že klub kráča po správnej ceste.
Do Liptovského Mikuláša sa vrátil tréner Juraj Sabol.
- Naposledy trénoval mužstvo Jozef Kostelník, ktorý, ako som spomínal, odišiel za lepšími podmienkami do Skalice. Asistent trénera a zároveň tréner brankárov Havlák odišiel do Ružomberka. Ostali sme bez trénera, no medzitým skončil v Senici Juraj Sabol. Siahli sme po ňom z dôvodu, že pozná prostredie a veľa hráčov z terajšieho mužstva trénoval pri svojom prvom pôsobení. V týchto dňoch rokujeme o obsadení postu asistenta a trénera brankárov.
Čo by ste povedali na záver?
Futbal sa dostal v meste na určitú kvalitatívnu úroveň. Pred 23 rokmi, kedy som v klube začínal, hralo Okoličné štvrtú ligu a bolo na predposlednej priečke v tabuľke. Z obyčajného dedinského klubu sa podarilo tvrdou prácou dostať Liptovský Mikuláš na serióznu futbalovú mapu a ukázali sme, že vieme pripravovať hráčov aj na profesionálny futbal. Vytvorili sme dobré podmienky pre našich mládežníkov na výkonnostný rast vo všetkých vekových kategóriách.
Z toho dôvodu by bolo veľkou škodou, keby klub nepokračoval vo svojom napredovaní nielen v športovej oblasti, ale aj v zlepšovaní infraštruktúry štadióna. Vo svojej práci by som nechcel dospieť k tomu, aby sme pre nedostatočné materiálne podmienky v klube museli opustiť súťaž pre ich nesplnenie aj napriek dobrým dosiahnutým športovým výsledkom. Ak by k tomu došlo, považoval by som to za svoju osobnú prehru a športovú tragédiu.
