Bolo to podujatie s odvážnym programom a náročným cieľom spojiť Ružomberčanov. Mariany Stančokovej z Občianskeho združenia RosArt, jednej z organizátoriek, sme sa opýtali, či sa to podarilo.
Ako dopadol festival z pohľadu organizátorov?
– Za organizátorov môžem vyjadriť spokojnosť. Išlo o nultý ročník a o našu prvú skúsenosť s podujatím tohto formátu. Napriek tomu sme zaznamenali veľmi pozitívne hodnotenia zo strany samotných účinkujúcich, ktorí sú stálice mnohých slovenských aj zahraničných festivalov. Vysoko hodnotili program aj organizáciu. S kladnými reakciami sme sa stretli aj u divákov. Mnohí navštívili viacero podujatí. Bohaté diskusie po vystúpeniach svedčili o záujme publika. A podarilo sa nám naplniť aj cieľ festivalu – spájať umelecké štýly, žánre, miestnu komunitu naprieč generáciami a prepojiť verejný priestor a naplniť ho umením a kultúrou.
Prišlo toľko ľudí, ako ste čakali?
– Literatúra a súčasné umenie sú pre bežného diváka oblasti, ktorým venujú svoju pozornosť len okrajovo. Vzhľadom na tento fakt bolo tematické zameranie festivalu dosť odvážne. Naše očakávania diváckej účasti neboli prehnané, a preto nás príjemne potešil záujem zo strany divákov. Tiež si myslíme, že festival literatúry a súčasného umenia má potenciál zaujať publikum aj v budúcnosti.
Festival bol určený rôznym žánrom aj vekovým skupinám. Bolo to vidno aj na účastníkoch, alebo prišla len určitá skupina ľudí?
– Publikum bolo naozaj rôznorodé. Od najmenších škôlkárov, ktorí sa prišli pozrieť na detský program, až po senio-rov, ktorých sme v obecenstve videli prakticky pri všetkých podujatiach. Niektorí prišli dokonca aj na afterparty, ktoré boli vyvrcholením jednotlivých festivalových dní.
Ktoré z podujatí malo najväčšiu návštevnosť a ktoré malo najlepší ohlas?
– Návštevnosť a ohlas spolu súviseli. Za divácky najúspešnejšie a ideovo najhodnotnejšie podujatie považujeme diskusiu s vydavateľmi reportážnej literatúry, ktorí na slovenský knižný trh prinášajú prevažne prekladovú literatúru reportérov, ktorí odhaľujú drsnú pravdu o živote v oblastiach, o ktorých sa bežne v médiách nehovorí. Tieto diela sú svetovo uznávané, vysoko hodnotené a oceňované organizáciami za boj o ľudské práva. Zaujímavým bolo aj premietanie filmu True Štúr, čo je vizuálne príťažlivá dokumentárna dráma o pátraní po okolnostiach smrti Ľudovíta Štúra. Po premietaní nasledovala diskusia s režisérom a scenáristom filmu Michalom Balážom, ktorého svojimi otázkami zasypali aj diváci.
Aké je ružomberské publikum?
– Nedovolím si hodnotiť ružomberské publikum. V portfóliu aktivít hlavného organizátora festivalu Občianskeho združenia RosArt je aj Ružomberské divadlo RosaThea, preto organizátori Festivalu SPOJKY neboli pre ružomberské publikum neznámi. Možno povedať, že doma už máme aj stabilnú divácku základňu a tá tvorila aj bázu festivalového publika. Ale ak by na ďalší ročník festivalu prišlo ešte viac ľudí, rozhodne sa nenahneváme.
Mal festival aj nejaké medzery? Je niečo, čo vám nevyšlo podľa predstáv alebo vás zaskočilo?
– Program sobotného festivalového dopoludnia sa mal konať v improvizovanej literárnej obývačke inštalovanej na Mostovej ulici na mieste známom ako Pri vajci. Plánovali sme rozprávkové čítanie a diskusiu s miestnymi autormi. Vzhľadom na nepriazeň počasia sme museli program presunúť do interiéru. Rovnako aj koncert na odpadkoch v podaní Barecode DJ´s sa pre dážď konal neplánovane v interiéri. Sme však vďační kaviarni a klubu, ktoré nám poskytli náhradné priestory.
Máte aj nejakú vtipnú alebo zaujímavú príhodu?
– O vtipné príhody nebola núdza, lebo humor bol spojkou, ktorá vytvorila nezabudnuteľné chvíle. Mám však obavu, že nič z toho nie je vhodné na zverejnenie.
Môže Ružomberok počítať s festivalom aj o rok?
– Veríme, že aj budúci rok sa nám podarí pripraviť Festival literatúry a súčasného umenia SPOJKY 2017. Bude mať inú koncepciu, dramaturgiu, programovú štruktúru, ale jeho cieľ bude nemenný – spájať. Možno prinesieme aj program, ktorý bude spájať životy konkrétnych ľudí. Ale nebudeme prebiehať. Príďte o rok a uvidíte sami. A možno neodídete z festivalu sami.
