MOGAN. Lietadlo z Prahy na Kanárskych ostrovoch malo tri zdržania. Prvé – vraj malá porucha, štart odložený. Druhé – motory už vrčali, keď cestujúca v lietadle kolabovala, potrebovala záchranku. Tretie – motory išli naplno, lietadlo sa na dráhe pripravovalo na let. Neodletelo. Ďalšia porucha. Vystúpili sme a čakali, ako dopadne oprava.
Nakoniec sme šťastne pristáli v Las Palmas, ktoré je s viac ako tristosedemdesiattisíc obyvateľmi najzaľudnenejším mestom súostrovia, pozostávajúceho z trinástich ostrovov, ktoré nesú názov Kanárske.
Ich pomenovanie je odvodené z latinského označenia canis – pes. Podľa legendy vraj ostrovy strážili kedysi obrovské túlavé psy. Šesť z týchto ostrovoch vraj nie je obývaných.
V lete vraj na ostrovoch nie je sezóna
Na Kanárske ostrovy sme leteli skupinka žien na astrologický seminár. Dalo by sa teda povedať, že nás čakal študijný pobyt v exotickom prostredí.
Zaujímavé na tom bolo, že sme sa navzájom nepoznali, a tak sme leteli každá sama s tipovaním, ktorá je to tá moja „spolužiačka?“ Spoznali sme sa až na letisku v Las Palmas, kde nás „zbieral“ Vít Mikula, ktorý sa o nás počas celého pobytu staral. Keďže som si ho „prisvojila“ už na letisku a do mestečka Mogan sme išli spolu v aute, prvé súkromné informácie o ostrove som zbierala od neho. Na Kanároch totiž žije, sú jeho domovom.
Jednou z prvých informácií bolo oznámenie, že v lete nie je na ostrovoch sezóna. V tomto čase sú pomerne tiché a najviac je na nich zahraničných dôchodcov, ktorí si prídu užívať teplo, Atlantický oceán a pokoj.
„Nie je sezóna ani na ovocie a zeleninu,“ zareagoval na moje vegetariánstvo Vítek. „Teraz je už príliš horúco.“ Bol júl a krajina bola doslova vysušená, hnedá a prašná. „Keby však zapršalo, všetko sa v tej chvíli rozzelená,“ doplnil.
Kedy je teda turistická sezóna na Kanárskych ostrovoch v plnom prúde?
„Od Vianoc do Veľkej noci,“ doplnila Eva Volejník, ktorá má v Mogan domček vysoko v skalách nad oceánom a u ktorej sme bývali. Krásne bývanie svojou polohou. Jej domček je jeden z najvyššie položených, vedie k nemu viac ako stošesťdesiat schodov, a tak je nemožné až k jeho dverám prísť na aute. Zabudnúť niečo kúpiť v mestečku v obchode pre nás zvyčajne znamenalo, že sme sa nákupu vzdali.
Mogan - mestečko v sopečných skalách. Foto: (DSP)
Cesta autom či autobusom je zážitkom
Komu by sa chcelo v horúčave vysoko nad tridsať stupňov behať hore-dole po prudkom schodišti? Že bolo prudké, to si píšte. Všetky domčeky, ale i hotely a komplexy s reštauráciami aj s bazénmi, boli doslova prilepené v sopečných skalách.
Hotely majú rýchlovýťahy, do domčekov sa chodí po vlastných. Na schodoch však možno stretnúť nosičov. Vynášajú za poplatok nákupy, ak treba aj stavebný materiál, jednoducho, všetko, čo odnesú na svojich pleciach. Aj v horúčavách.
Kanárske ostrovy sú sopečného pôvodu, sopka Teneguia na ostrove La Palma naposledy vybuchla v roku 1971. Okrem toho sú miestom mýtov a legiend. Mnohí spisovatelia s nimi spojujú stratenú Atlantídu. Podľa Platóna bola zničená zemetrasením a pobrežnými vlnami, nad hladinou mora zostali len vrcholky hôr.
Krajina je skutočne veľmi hornatá, vďaka sopečným skalám aj ostrá a strmá. Cesta autom či autobusom v skalách je zážitkom. Pred každou zákrutou, za ktorú nikdy nevidno, šoféri vytrvalo trúbia. Vraj aby šofér v druhom aute vedel, že niekto sa zákrutou už rúti. Z jednej strany cesty sú teda obrovské skaly, z druhej strmina hlboko do mora. Pätníky okolo cesty zo strany mora sú k ceste len prilepené betónom, na pevnine už pre ne neostalo miesto.
Na Maspalomaské duny veje vietor zo Sahary
Gran Canaria má v sebe znaky troch kontinentov: pieskové duny pripomínajú Afriku, rokliny a kaňony Ameriku a sladkovodné nádrže Európu.
Letovisko Maspalomas vonia Afrikou vďaka pieskovým dunám, ktoré miestami vraj dosahujú až desať metrov. Rozkladajú sa na ploche štyroch kilometrov štvorcových a od roku 1987 je toto územie vyhlásené za chránenú prírodnú oblasť.
Domáci duny nazývajú púšťou a pripomínajú, že ich žltý piesok dovial vietor zo Sahary, ktorá je od dún vzdialená asi sto kilometrov. Neskôr sa vraj vďaka rozdrveným ulitám morských živočíchov zistilo, že sú morského pôvodu. Tak či tak, sú očarujúce.
Prechádzka v dunách počas letného dňa je však o horúcich dotykoch s horúcim pieskom. Páli nohy, vzduch sa nad dunami chveje od teploty. My sme v nich strávili niekoľko hodín a bol to veľmi silný zážitok. Chvíľu sme v stíšení sedeli v kruhu a preciťovali krásu prostredia.
Maspalomaské duny, to je množstvo piesku, meniaceho svoju podobu podľa vetra. Ten ich presýpa a vytvára nové útvary. Zaujímavosťou je i to, že duny majú žltý piesok, blízka pláž sopečný čierny. Ak fúka vietor od africkej Sahary, dostane sa všade, aj mimo dún. Máte ho dokonca prilepený na pleti či vo vlasoch.
Kanárske ostrovy objavili grécki a rímski moreplavci. V staroveku boli známe ako Ostrovy šťastia. Pod španielskou správou sú od roku 1479. Obyvateľstvo tvoria Maurovia, Arabi, Španieli a černosi, ktorí sa venujú najmä turizmu a poľnohospodárstvu. Na ostrovoch žije dlhšiu či kratšiu dobu aj veľa „zahraničných obyvateľov“.
My sme sa Gran Canarii dotýkali len nejaký čas, Eva Volejník na nich žije niekoľko rokov. Jej rozhodnutie pre život na ostrove však bolo poznačené osobným smútkom: „Po smrti môjho manžela som si myslela, že splním jeho prianie – chcel, aby jeho popol bol vysypaný do mora – a vrátim sa do Čiech.“
Ako sa býva na Kanárskych ostrovoch
Nestalo sa tak, pretože ostrovy jej učarovali a domček vysoko nad oceánom sa stával jej skutočným domovom. Vraj vždy, keď v ňom s dvoma deťmi počas roka bola dlhšie, pred odletom mala silný pocit: „... že mi je na ostrove veľmi dobre a že sa mi odtiaľ nikde nechce. Vtedy mala mladšia dcérka tri roky, a tak som si povedala, že mám dosť času sa rozhodnúť, keď bude mať šesť a pôjde do prvej triedy. Teraz už chodí do šiestej na Kanárskych ostrovoch.“
Čím jej teda učarovali? „Neviem presne, ale cítim sa na ostrovoch skvelo. Možno je to aj počasím, ktoré mi vyhovuje. Možno aj tým, že ľudia sa tam neženú za mamonom a majú k sebe blízko. Neviem, ale je fakt, že človek svojím rozhodnutím vždy niečo získava i stráca. Ja som získala nový domov, v ktorom mám blízko ako sama k sebe, tak aj k životu v prírode, ktorá je na ostrovoch veľmi rozmanitá.“
K stratám priraďuje hlavne nie taký častý kontakt s rodičmi a bratom či kamarátkami v Európe.
„Vďaka technickým vymoženostiam, ako je internet, sa to však dá v pohode zvládnuť. Sila oceánu je úžasná a som šťastná, že som našla miesto, kde mi je naozaj veľmi dobre,“ uzavrela.
Život občas potrebuje odvahu na zmeny.
VIAC FOTOGRAFIÍ Z POBYTU POD NÁZVOM KRÁSA ATLANTIKU NÁJDETE V PRESSFOTE VPRAVO NA HLAVNEJ STRÁNKE.
