Starobylý Kostol všetkých svätých v Ludrovej pri Ružomberku patrí medzi slovenské unikáty.
LUDROVÁ. Je považovaný za najstarší na území Liptova a jeho veku zodpovedá aj množstvo legiend, s ktorými je spájaný. No nie sú to iba legendy, ktoré z neho robia raritu, ale aj umelecké bohatstvo, ktoré v sebe ukrýva.
Dvaja Ježišovia na jednej freske
Hoci som sa zameral predovšetkým na legendy, nedá mi nespomenúť aspoň niektoré staviteľské či umelecké zaujímavosti. Presný vek tejto ranogotickej stavby sa určiť nedá, no odhaduje sa, že kostol bol postavený v druhej polovici trinásteho storočia. Je obdivuhodné ako dlho už stojí, pretože nemá žiadne základy. Jeho svätyňu zdobia fresky z pätnásteho storočia, ktoré zobrazujú celý Kristov život. Tento kristologický cyklus je najrozsiahlejší na Slovensku. Je pozoruhodné, že na freske zobrazujúcej poslednú večeru sa nachádzajú dve postavy Ježiša. Každého návštevníka zarazia aj výrazné nerovnosti na stenách svätyne. „Tie steny sú zámerne také krivé, nie pre to, že by ich vtedy nevedeli postaviť rovné, ale aby mal kostol lepšiu akustiku", vysvetľuje Jozef Vandák, zamestnanec Liptovského múzea a zároveň správca kostola.
Kostol možno ukrýva templársky poklad
Kostol by dokonca mohol byť aj starší ako sa odhaduje. Predpokladom by musela byť pravdivosť legendy o templárskom veľmajstrovi Johannovi Gottfriedovi von Herberstein, ktorý je podľa nej pochovaný pod oltárom. V roku 1230 sa údajne pri návšteve templárskeho kláštora na vrchu Mních zaplietol do bitky s lúpežníkmi a zahynul. Podľa tradície mal byť pochovaný v najbližšej kamennej sakrálnej budove. V súvislosti s jeho hrobom hovorí legenda aj o značnom poklade, s ktorým mal byť pochovaný. Hoci odborníci toto tvrdenie zavrhujú, Jozef Vandák až taký skeptický nie je: „Na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia bol ružomberským dekanom Jakub Šeliga, ktorý mal údajne listinu z archívu rodiny Herberstein. Tá mala potvrdzovať pravdivosť legendy. Daná listina už neexistuje, vraj zhorela pri požiari."
Tajné podzemné chodby
Iná legenda hovorí o obrovi, ktorý prenášal cez Váh mníchov, ktorí išli na omšu. Spomínaným obrom mal byť sv. Krištof, patrón pútnikov. Freska s jeho podobou sa nachádza na vonkajšej stene kostola. Kto vraj túto fresku videl ráno ako prvý, mal istotu, že v ten deň nezomrie.
Kedysi sa hovorilo aj o tajných chodbách vedúcich z kostola až do templárskeho kláštora na Mníchu či na vzdialené lúky. Istému pastierovi vbehol pes do diery a dlho sa nevracal. Psa údajne našli po dvoch dňoch o niekoľko kilometrov ďalej. Jeho štekanie bolo počuť pod sakristiou kostola. Nie je to až tak dávno, čo mal byť pri topení snehu viditeľný pás tiahnúci sa cez polia, ktorý by mohol byť potvrdením existencie chodby.
V noci sa tam diali zvláštne veci
Nájdu sa však aj pomerne mladé legendy. Jedna zo začiatku dvadsiateho storočia hovorí o mužoch vracajúcich sa neskoro v noci z práce. Prechádzali popri kostole a zostali zarazení. V kostole sa svietilo a bolo počuť hru na organ. Vstúpili dnu a udivene sledovali čo sa deje. Uprostred noci sa slúžila omša. Nepoznali nikoho z prítomných, až do chvíle, keď k jednému z nich pristúpila jeho niekoľko rokov zosnulá príbuzná. Okamžite všetci so strachom utiekli. Niekedy cez noc vraj bolo možné vidieť aj procesie mŕtvych prechádzajúcich z cintorína do kostola. „Je to veľká škoda, že sme sa o tieto legendy nezaujímali skôr. Všetci tí, ktorí o legendách mohli rozprávať viac, sú už mŕtvi," zamýšľa sa Jozef Vandák.
Kostol všetkých svätých predstavuje kultúrne dedičstvo nesmiernej hodnoty. Je to skutočné umelecké dielo a ak by ani jedna z legiend nemala byť pravdivá, nemožno mu uprieť nádych tajomnosti a podmaňujúcu atmosféru.
