LIPTOV. Podľa rozpočtových pravidiel by dlh obcí a miest nemal prekročiť 60 percent a dlhovú službu 25 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka. Z analýzy inštitútu Ineko, ktorý spracoval údaje z ministerstva financií, by z väčších miest boli medzi nimi, napríklad, Bratislava, Žilina alebo Veľký Krtíš. Medziročne sa pritom počet obcí, ktoré neplnili jednu z uvedených podmienok, znížil o štyri.
Riaditeľ Ineko Peter Goliáš si myslí, že k miernemu zlepšeniu došlo napriek vrcholiacej kríze, ktorá pre obce znamenala výpadok príjmov z dane fyzických osôb. „K zmierneniu následkov krízy významne prispela štátna dotácia pre obce vo výške 100 miliónov eur z konca roku 2009," vysvetlil.
Pozíciu si Liptovský Mikuláš udržal napriek kríze
Výška dlhu na obyvateľa v Liptovskom Mikuláši predstavuje viac ako 300 eur na obyvateľa.
„Liptovský Mikuláš bol v roku 2006 štvrté najzadĺženejšie mesto na Slovensku s dlhom 234 eur na obyvateľa. Túto pozíciu si napriek hospodárskej kríze mesto udržalo aj v súčasnosti. Jeho dlh narástol len o 115 eur, ale za to isté obdobie narástla aj hodnota majetku mesta o takmer 40 percent, čo v prepočte predstavuje približne 630 eur na obyvateľa," informovala hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková.
Peniaze použité z eurofondov a schválené žiadosti predstavujú sumu vo výške 1225 eur na obyvateľa. Táto hodnota peňazí sa premietne aj v majetku mesta. „Liptovský Mikuláš je bonitné mesto s vysokým ratingom, čo potvrdzujú aj financujúce banky," dodala hovorkyňa.
Úverové zaťaženie mesta sa, podľa jej vyjadrenia, pohybuje na úrovni 38 percent, čo je priaznivý ukazovateľ. „Je zaujímavé, že niektoré mestá, ktorých dlhová služba prevyšuje 60-percentnú hranicu v porovnaní k bežným príjmom, sú v prepočte na obyvateľa nižšie, ako je to v Liptovskom Mikuláši, zrejme takúto bonitu nemajú."
Druhým dôležitým ukazovateľom vo vzťahu schopnosti splácania úverov je určené maximum, ktoré mesto môže ročne zaplatiť. „Pre Liptovský Mikuláš je to maximálna suma vo výške 4 434 948 eur. Mesto však ročne spláca len 729 502 eur, čo je ďaleko od stanoveného ukazovateľa.
Mesto je schopné kedykoľvek jednorazovo znížiť svoj dlh približne o 100 eur na obyvateľa. Preto vzhľadom na výšku zadĺženia nie je potrebné obávať sa o schopnosť mesta prirodzene finančne fungovať," uzavrela V. Čapčíková.
Hrádočania sú v dobrej finančnej kondícii
V Liptovskom Hrádku minulý štvrtok na rokovaní mestského zastupiteľstva poslanci konštatovali, že mesto má dobrú finančnú kondíciu.
„Finančná situácia v Liptovskom Hrádku je dobrá aj napriek nepriaznivému vývoju podielových daní a mnohým investičným akciám, ktoré sme v posledných rokoch zrealizovali. Mesto nie je zaťažené žiadnym úverom, naopak, hľadali sme rezervy vo vlastných výdavkoch.
Stratégia šetrenia sa ukázala ako správna. Jediný úver, ktorý mesto Liptovský Hrádok spláca, je na skládku tuhého komunálneho odpadu. Dlh na jedného obyvateľa v prepočte predstavuje 0,13 percenta, respektíve 9,8 eur. Úver mesto splatí v novembri 2011."
Ružomberok má vytvorené rezervy
V Ružomberku bola ku koncu roka 2009 miera zadĺženosti na úrovni 5,2 percenta. „V súčasnosti je to okolo 5 percent. Ružomberok tak patrí k mestám s najnižšou mierou zadĺženia.
Mesto je napriek zložitej finančnej situácii v samosprávach finančne stabilizované, má vytvorené rezervy a nízke zadĺženie, ktoré sa za posledné roky podarilo ešte viac znížiť. V súčasnosti sa nepočíta s dofinancovaním, napríklad, z úverových zdrojov," informoval hovorca mesta Jozef Karika.
Zodpovednejšie ako štát hospodárili mestá
Celkový schodok rozpočtov dvadsiatky najväčších slovenských miest vlani dosiahol 107 miliónov eur, čo predstavovalo 12 percent ich príjmov. Najväčší podiel na ňom mala Bratislava, ktorej výdavky prekročili príjmy o 77 miliónov eur, čo znamenalo, že deficit mesta v porovnaní s príjmami dosiahol takmer 36 percent.
„Pre porovnanie najväčšie slovenské mestá vlani s výnimkou Bratislavy ešte stále hospodárili fiškálne zodpovednejšie ako štát. Ten minulý rok vytvoril schodok 5 miliárd eur, čo predstavuje 24 percent jeho minuloročných príjmov. Tento rok sa čaká podobný podiel," zdôraznil P. Goliáš.
Autor: MAREK JURIŠ, (SITA)
